BRATISLAVA. Spojenie volieb do Európskeho parlamentu a druhého kola voľby prezidenta na jeden termín už nemá v koalícii podporu. Parlamentom ešte v novembri neprešla novela Ústavy, ktorá by to predpokladala. Poslanec Milan Vetrák (OĽaNO) tvrdí, že dôvodom je skúsenosť zo spojených samosprávnych volieb, keď obsadila jedna "partia" všetky úrovne komunálu.
"Spojené voľby nemajú politickú podporu, čiže spojené voľby nemá zmysel otvárať," skonštatoval Vetrák. Parlament v uplynulom týždni novelizoval volebný zákon, ktorý pôvodne obsahoval aj návrh na spojenie termínu volieb. Keďže už skôr neprešla novela ústavy, aj z tohto návrhu vypadla pasáž o spájaní termínov.
Mnohí podľa poslanca spojenie komunálnych a krajských volieb nepovažujú za dobrý krok, keďže "tie isté politické strany obsadia všetky úrovne komunálu". V parlamente je preto spojenie volieb podľa neho nepriechodné. "Keď sa videlo, že jedna partia má dobrý rozbeh, tak vie napríklad v Bratislave aj inde zobrať všetko," dodal.
Ešte v máji tohto roka ministerstvo vnútra tvrdilo, že spojenie týchto volieb má politickú podporu. K tejto téme sa konalo aj stretnutie okrúhleho stola zástupcov ministerstvo a predstaviteľov koaličných strán. Od spojenia volieb sa očakávalo výrazné zvýšenie volebnej účasti, a teda aj posilnenie mandátu úspešných kandidátov vo voľbách do europarlamentu, v ktorých máva Slovensko nízku účasť. Ďalším argumentom bola úspora financií.
Voľby do Európskeho parlamentu i prezidenta sa budú konať v roku 2024. Pri obidvoch získavajú zvolení kandidáti päťročný mandát.
