BRATISLAVA. Ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, mal by dať na ňu odpoveď Ústavný súd, uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Hlavu štátu vedie odborné debaty o prípadných podaniach na Ústavný súd.
Disciplinárny návrh na generálneho prokurátora Maroša Žilinku zatiaľ neplánuje. Rozhodnutie o zrušení obvinení v kauze Súmrak si Čaputová chce preštudovať.
Prezidentka očakáva zmeny trišesťtrojky
Parlament by mal podľa prezidentky zregulovať aplikáciu paragrafu 363 napríklad v prípade, keď už do hry vstúpil súd. Hovorí tiež o dlhoročnej polemike o nastavení systému prokuratúry. "U nás má generálny prokurátor silné právomoci," povedala s tým, že mala od vlády očakávania, že zreviduje postavenie prokuratúry.
Rieši preto ďalšie možnosti, napríklad možnosť preskúmať ústavnosť paragrafu 363 na Ústavný súd.
"Takýto návrh je tam od skupiny poslancov, ale viem si predstaviť posilnenie argumentácie v mojom vlastnom podaní na to, aby Ústavný súd povedal, či je takýto silný nástroj v súlade s ústavou," povedala. Uvažuje tiež spýtať sa Ústavného súdu, či zákonné vymedzenie právomoci generálneho prokurátora je ešte v ústavných medziach.
Prezidentka pripomenula, že môže dať iba disciplinárny návrh a Najvyšší správny súd je ten, ktorý rozhoduje. "Pokiaľ ide o konkrétne kroky generálneho prokurátora, nateraz som sa poctivo zaoberala tým, čo som počula a videla z hľadiska jeho verejných vyjadrení a krokov, a nateraz som nedospela k tomu, že by som mala podať disciplinárny návrh," povedala.
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry z uplynulého týždňa prezidentka nepozná. Vyžiada si ho, pretože ju zaujíma, ako sa paragraf 363 aplikuje. Upozornila, že rozhodnutie vydal námestník generálneho prokurátora a hlava štátu má návrhovú právomoc voči šéfovi generálnemu prokurátorovi. Musela by to vyargumentovať. "Zároveň ide o využívanie rozhodovacej právomoci, a to je veľmi úzky priestor na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti," doplnila.
Riešenia na poslednú chvíľu
Prezidentka tiež pripomenula, že v náročnej dobe potrebujeme vecné, racionálne a pokojné riadenie štátu. Prieskumy podľa hlavy štátu ukazujú, že až 84 percent ľudí je nespokojných so smerovaním krajiny. Považuje to za alarmujúce čísla, nad ktorými sa politici musia zamyslieť.
Ak by menšinová vláda deklarovala, s akou podporou vládne, prospelo by to podľa nej k predvídateľnosti a upokojeniu situácie. Kritizuje, že vláda na poslednú chvíľu hľadá podporu pre svoje návrhy. Dodala, že model menšinovej vlády je možný vtedy, ak vláda staví všetko na pokojnú, vecnú a racionálnu argumentáciu, čo sa nie vždy deje.
"Máme tu neisté fungovanie parlamentu, rozbúrené emócie, krajinu v krízach, ktoré sa veľakrát riešia na poslednú chvíľu," uviedla.
Prezidentka upozornila, že pomoc ľuďom v krízach musí byť adresná, aby sme zachytili aj tých, ktorým sieť pomoci nepomáha dostatočne. Opatrenia nemajú byť rýchle a originálne, ale hlavne odborne vyargumentované v riadnom legislatívnom procese. Čaputová dúfa, že štátny rozpočet bude obsahovať požiadavky vyrokované s Európskou komisiou z hľadiska výdavkových limitov.
Po úradníckej vláde netúži
Návrh SaS na vyslovenie nedôvery vláde prezidentku neprekvapil vzhľadom na postoj a kroky tejto strany v dlhodobom vývoji. Považuje to za záležitosť politických strán, či využili všetky možnosti na hľadanie kompromisu.
Ak by došlo v parlamente k vysloveniu nedôvery vláde, to, čo by nasledovalo, by podľa prezidentky záviselo od vyjednávania s konkrétnymi politickými hráčmi v parlamente.
"Môžem dočasne poveriť aj vládu Eduarda Hegera, kým zostaví novú vládu, aby viedla krajinu. Potom nastupuje možnosť buď zostavenia vlády na profile aktuálneho parlamentu, ak sa tam nájde príslušná väčšina, alebo tzv. úradníckej vlády," uviedla k možnostiam, ak by došlo k pádu vlády.
Zdôraznila, že nie je snom ani túžbou žiadneho racionálne prezidenta zostavovať úradnícku vládu. "Okrem vlastnej zodpovednosti nesiete zodpovednosť aj za exekutívu, takže môžem upokojiť všetkých, čo sa tohto modelu boja z toho hľadiska, že ja po ňom prahnem, naozaj to tak nie je," priblížila.
Hlava štátu nebude odrádzať od účasti na januárovom referende, hoci ho vníma ako agendu jednej politickej strany. Vysvetlila, že termín vybrala ako prvý možný tak, aby ho bolo možné komfortne zorganizovať aj pre ľudí, ktorí by chceli hlasovať zo zahraničia.
Kandidatúru zvažuje
Prezidentka plánuje oznámiť rozhodnutie o tom, či bude znovu kandidovať do funkcie, na budúci rok.
"Vnímam to, čo sa v spoločnosti deje. Snažím sa vnímať pozorne moju rolu, moju schopnosť pomôcť situácii na Slovensku a v závislosti od toho budem zvažovať rozhodnutie, či to dáva zmysel aj mne a či dáva moja služba zmysel aj Slovensku," priblížila.
