BRATISLAVA. Rozhodnutie Ústavného súdu o prorodinnom balíčku v čase hlasovania o páde vlády v utorok pomerne zaniklo, no v inom období by vyvolalo zrejme oveľa vášnivejšie politické reakcie.
Nález o tom, že poslanci nemôžu „len tak“ skracovať legislatívne konanie a prijímať zásadné opatrenia narýchlo, sa totiž netýka len poslancov súčasnej vládnej koalície. Rovnako v minulosti postupovali aj predošlé vlády bez ohľadu na to, z ktorých strán boli zložené.
Nechýbalo dokonca veľa a rovnaké rozhodnutie, aké oznámil Ústavný súd v utorok, sa mohla verejnosť dozvedieť už pred dvoma rokmi. Štyri dni pred parlamentnými voľbami v roku 2020 totiž končiaca vláda Smeru pretlačila v parlamente 13. dôchodok, a to v skrátenom legislatívnom konaní.
Matovičovi sa rúca sen (komentár) Čítajte Prezidentka Zuzana Čaputová tento krok vzápätí napadla na Ústavnom súde. Odôvodnila to slovami, že jej výhrady sa týkajú výhradne legislatívneho procesu.
„Konkrétne hrubého a bezprecedentného zneužitia inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktoré nemá obdobu v doterajšej legislatívnej histórii Slovenskej republiky," vysvetľoval Čaputovej hovorca Martin Strižinec. Parlamentnú väčšinu vtedy vytvoril Smer spolu s hlasmi SNS, Sme rodina a ĽSNS.
Za pár mesiacov sa však situácia zmenila. Nová vláda Igora Matoviča 13. dôchodky v októbri 2020 zrušila a Ústavný súd na základe toho konanie zastavil. Stratilo totiž opodstatnenie.
