Ak by neexistovala pandémia, vláda by sa dnes zrejme tešila väčšej popularite a stabilite. Úplne najväčším problémom vlády však bol Igor Matovič. "Do poslednej chvíle sú tam konflikty. Pre túto vládnu koalíciu je to nešťastie," hovorí v rozhovore pre SME prezident Inštitútu pre verejné otázky GRIGORIJ MESEŽNIKOV.
Vláde od volieb prudko klesla popularita aj dôveryhodnosť, no to isté sa stalo aj tretej vláde Smeru alebo Radičovej vláde. V čom je to teraz iné?
Rozdiel je v tom, že najsilnejšia strana vo voľbách 2020 nemala pevný elektorát. Síce jej pred voľbami niekoľkonásobne stúpli preferencie, ale to bolo len výsledkom kombinácie situačných faktorov a nie dlhodobých trendov. Bolo jasné, že tých 25 percent sa nedá udržať, nech by mala vláda akýkoľvek úspech. Ľudia potrebovali dať najavo Smeru, že má byť porazený a toto Matovič splnil.
To znamená, že odlišný medzi vládami bol typ politických strán, ktoré vytvorili túto vládu. A ďalším faktorom bola pandémia a ako v nej vláda improvizovala.
Bola by táto vláda populárnejšia, ak by nemusela čeliť všetkým krízam?
Ak by nebola korona, vláda by sa držala o čosi stabilnejšie. Igor Matovič bol vždy zvláštny politik, ale počas pandémie urobil množstvo nepopulárnych a kontroverzných krokov, a napokon ho dovoz Sputnika stál funkciu.
Čísla však ukazujú, že vládnym stranám neklesli preferencie počas prvej vlny covidu, ale až počas druhej, keď sa začalo Matovičovo celoplošné testovanie. Podporou vlády nezatriasla ani vojna na Ukrajine. Nie je to dôkaz, že veľké krízy nemusia nevyhnutne znižovať popularitu vlády, ale skôr jej konkrétne opatrenia?
