Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Petra Novotná.
Rozhovor s MARTINOU PAULÍKOVOU, ktorá dvadsaťdeväť rokov bojovala za záchranu obce Slatinka. Tento rok za svoj neúnavný boj získala ocenenie Biela vrana za občiansku statočnosť.
Ekologička Martina Paulíková hovorí o vzácnosti obce Slatinka, dôležitosti environmentálnych tém, či o tom, komu by ona sama udelila ocenenie Biela vrana.
Martina Paulíková
- dlhoročná enviroaktivistka a koordinátorka občianskeho združenia Slatinka,
- pracuje pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF),
- 30 rokov sa spolu s ďalšími snažila zabrániť výstavbe vodnej nádrže v okolí Slatinky.
Je ťažké byť odvážny?
Nevnímam to ako odvahu. Robila som to, čo som vyštudovala, čo som vedela robiť a čo som považovala za správne. Vždy sme boli v partii viacerí odborníci. Nedostala som sa do pozície, v ktorej by som musela niečo urobiť a pokiaľ by som nerobila nič, tak by bolo všetko zlé.
Na Slovensku majú mnohí ľudia postoj, že je jednoduchšie nevyrušovať alebo nehovoriť a potom nemajú starosti. Tento postoj vy teda nemáte?
Do Slatinky som sa dostala ako študentka ekológie. Zobrali nás do cenného územia, rozpozerali sme sa v ňom. Bolo to veľmi pekné a hovorili nám, že územie o chvíľu nebude, lebo to zaplavia priehradou. Začali sme sa o to zaujímať. Pre mňa to bolo vždy tak, že som ekologička a som ňou stále.
