Na pošte v Ilave je 28. októbra 1980 deň ako každý iný. Ľudia si posielajú pohľadnice, listy či balíky. Normalizačný režim však kontroluje ich životy. Hoci listové tajomstvo je nedotknuteľné a jeho porušenie sa oficiálne trestá, podľa interného rozkazu kontroluje korešpondenciu Štátna bezpečnosť. Tajne rozliepa listy, prezerá zásielky, robí z nich kópie alebo ich zhabe a nikdy nedôjdu na miesto doručenia.
Eštebáci sedia na poštových uzloch a zachytia aj list adresovaný na zastupiteľský úrad Veľkej Británie v Prahe. Písal ho stredoškolák z učňovky v Dubnici nad Váhom a pýtal sa v ňom na zaslanie prospektov o športe, hudbe, Londýne.
Banálny list stojí na začiatku konfrontácie druháka Tibora Novotku s režimom. Mal len sedemnásť rokov, keď naňho eštebáci založili tajný spis.
Keď navyše rozpráva spolužiakom o vysielaní západných rozhlasových staníc, zastaví ho cestou do školy auto s eštebákmi. Vezmú ho dnu a dohovárajú mu, aby nerobil problémy. Dohodneme sa na tom, že také správanie zanecháte. Nedohodneme sa, odpovie školák, vystúpi a zavrie dvere.
Cesta vzdoru ho napokon doviedla k podpisu Charty 77. Tibor Novotka sa zaradil medzi hŕstku Slovákov, ktorí pod svojím plným menom poukázali na nedodržiavanie základných ľudských a občianskych práv v krajine.
Osamelý proti zlovôli
Píše sa rok 2009, komunizmus dávno padol, Slovensko je demokratickou krajinou. Vládne však strana Smer, premiérom je Robert Fico, ministrom vnútra Robert Kaliňák. Dvojica, s ktorou sa spája aj zlyhávanie právneho štátu.

Pred budovu policajného prezídia na Račianskej ulici v Bratislave si ráno 10. decembra, na Deň ľudských práv, sadá do kresla zrelý muž. Kreslo si priniesol so sebou, v ruke má megafón, vedľa plagáty. Na svojom proteste je sám. Je to bývalý stredoškolák Tibor Novotka.
Policajné prezídium sídli v rovnakej budove, takzvanej Februárke, ktorá bola za komunizmu sídlom eštebákov a symbolom prenasledovania ľudí. Novotka začína hovoriť do megafónu a vyzýva vedenie policajného zboru na čele s policajným prezidentom Jánom Packom, aby odstúpilo. Protestuje proti praktikám polície a hovorí, že opäť tak ako kedysi porušujú základné ľudské práva.
Polícia je v tom období namočená do viacerých káuz. Namiesto toho, aby vyšetrila útok dvojice neonacistov na študentku Hedvigu Malinovú z leta 2006 a útočníkov postavila pred súd, Kaliňák s Ficom kauzu spolitizovali a z obete vyrobili páchateľa, Kaliňák na tlačovke disponoval dôkaznými predmetmi, ku ktorým nemal mať prístup pred právoplatným ukončením trestnej veci. Politológovia upozorňovali o snahu získať hlasy nacionalistických voličov pre Smer.

Novotka na ulici rozprestrel plagát s výpočtom káuz polície a na starý betónový plot oproti policajnému prezídiu nasprejoval nápis: „Malinová“.
Hoci svoju osobnú demonštráciu riadne nahlásil, policajti ho zatkli už po pár minútach.