Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikal pre video.sme.sk. Prepísala ho Kamila Sopková.
Spisovateľ a prekladateľ MICHAL HVORECKÝ hovorí, že nemáme hádzať všetkých Rusov do jedného vreca, ale diferencovať a podporiť tých demokraticky zmýšľajúcich. Ukázať im, že Európa nie je ich nepriateľ a že im nikto nechce uškodiť. V rozhovore hovorí aj o tom, že násilie sa začína v jazyku a slovenčinu desiatky rokov kontaminuje nenávisť.
Michal Hvorecký
- je autorom poviedok, románov a blogov,
- vyšlo mu niekoľko kníh preložených do ôsmich jazykov,
- pôsobí v Goetheho inštitúte,
- v roku 2009 získal Medzinárodnú novinársku cenu v Berlíne a v roku 2010 Cenu Nadácie Tatra Banky za umenie – Mladý tvorca.
Čítate ešte ruskú literatúru po tom, ako sa začala vojna?
Čítam, ale trochu inými očami. Pozerám sa medzi riadky a nachádzam tam aj veci, ktoré som predtým nevnímal. Venujem sa omnoho viac ukrajinskej literatúre. Celkovo som týchto desať mesiacov veľmi intenzívne skúmal ukrajinskú kultúru. Dovtedy som ju poznal iba obmedzene.
Na čo ste prišli v ukrajinskej literatúre?
Prišiel som na to, že veľa z tejto vojny sa dalo vyčítať už v knihách autorov, ako bola Oksana Zabužko, Jurij Andruchovyč alebo Serhij Žadan. Máme kultúrny dlh k svojmu susedovi na východe. Mal som veľké šťastie, že som Ukrajinu spoznal už pred vojnou. Vyšla mi tam aj jedna kniha. Bol som viackrát vo Ľvove aj v Kyjeve.
Najmä prostredníctvom českého vydavateľstva Větrné mlýny som spoznával ukrajinskú literatúru – súčasnú, ale aj staršiu. Takže veľa vecí som už očakával a vedel som o nich, ale naozaj tých uplynulých deväť mesiacov som sa nanovo ponoril aj do histórie Ukrajiny, do kultúry a jazyka. Veľmi ma to obohatilo.
Vieme podľa Dostojevského alebo Tolstého povedať, prečo Rusi momentálne robia to, čo robia? Dá sa z nejakej histórie vyčítať mentalita toho, čo sa dnes deje?
