Rómska rodina Čonkovcov z Košíc, ktorá vyhrala spor s Belgickom pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, si za vysúdené peniaze 10 000 eúr chce riešiť bytový problém. V trojizbovom byte na košickom sídlisku Luník 9 žije totiž 12 jej rodinných príslušníkov, z toho päť detí. Rodinu Čonkových najviac pobúrilo orazítkovanie čísiel na ruky belgickými úradníkmi počas vyhosťovacieho transportu. Na snímke otec Ján s matkou Máriou, dcérami Naďou a Nikolou a vnukom Nikolasom (synom 17-ročnej Nade) vo svojom byte na Luníku 9 v Košiciach.
Foto: TASR
Košice 6. februára (TASR) - Rómska rodina Čonkovcov z Košíc, ktorá vyhrala spor s Belgickom pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, si za vysúdené peniaze 10 000 eúr chce riešiť bytový problém. V trojizbovom byte na košickom sídlisku Luník 9 žije totiž 12 jej rodinných príslušníkov, z toho päť detí.
Štyridsaťdvaročný nezamestnaný Ján Čonka, ako uviedol dnes pre TASR, nie je však s rozsudkom celkom spokojný a mieni sa s belgickou vládou ďalej súdiť. Domnieva sa totiž, že deportáciou ho pripravili o životnú šancu získať azyl v krajine, a tým aj prácu a lepšie životné vyhliadky pre seba a svoje deti. "Prišiel som aj o azylantskú podporu, ktorá predstavovala pre našu rodinu 38 000 belgických frankov mesačne," dodal Čonka. Ľúto mu je aj za životnou úrovňou, na ktorú si zvykol v Belgicku, a za tolerantným občianskym prostredím.
Čonka a jeho 41-ročná manželka Mária odišli s dcérami Naďou a Nikolou do Belgicka na jeseň 1998 jednak za lepšou životnou perspektívou, jednak preto, že v Košiciach prišli za nejasných okolností o štvorizbový byt na sídlisku Ťahanovce a "niekto sa im vyhrážal". V belgickom Gente požiadali o azyl a miestne orgány im ako čakateľom pridelili na jednom zo sídlisk mesta 2,5 izbový byt. Mohli sa voľne pohybovať a mladšia dcéra Nikola chodila aj do školy a začala sa učiť flámčinu.
Manželka Čonku pripustila, že aj na Slovensku sa nemali zle najmä preto, že ich podporoval otec, ktorých žil vo Švédsku, kde pracoval ako automechanik. Aj v súčasnosti majú Čonkovci dobre vybavenú domácnosť, auto, dve videá, automatickú práčku, používajú mobilné telefóny.
Žalobu na ESĽP v Štrasburgu podala rodina krátko po deportácii do Košíc, kde za nimi prišli členovia belgickej Ligy za ľudské práva. Táto i ďalšie organizácie ich spolu s ďalšími Rómami podporovali aj po ich sústredení na belgickom letisku na jeseň 1999.
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v utorok 5. februára rozhodol, že Belgicko porušilo pri deportácii 74 slovenských Rómov v roku 1999 ich práva. Súd odsúdil Belgicko na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eúr žalobcom, ktorými boli manželia Ján a Mária Čonkovci, ako aj na uhradenie súdnych trov vo výške 9000 eúr.
Hoci súd niektoré body žaloby zamietol, celkovo Čonkovci spor proti Belgicku ohľadom sporných okolností deportácie slovenských Rómov na jeseň 1999 vyhrali.
Rómovia dostali vtedy predvolanie na políciu "za účelom doplnenia informácií". Tam ich však zadržali, násilne previezli do uzavretého strediska pri bruselskom letisku a o niekoľko dní letecky prepravili do Košíc. Súčasne ich označili číslami na predlaktí. Oficiálne bolo pritom toto vyhostenie označené za "dobrovoľné".
