Keď sa kráľ Matej Korvín oženil s neapolskou princeznou Beatrix Aragónskou, prišiel spolu s ňou do našich končín v roku 1476 aj sprievod dvorných dám, kuchárov, chýrnych učencov, astronómov, kronikárov a umelcov. Polobarbarské, drsné stredoveké Uhorsko, prvý raz spoznalo humanizmus a renesanciu.
Matej Korvín je u nás dodnes známy ako dobrý, múdry a vznešený kráľ. Navyše, kadiaľ chodil, spravodlivosť rozdával. Okrem toho bol vraj neporaziteľný vojvodca, krásny muž a dokonalý vladár. Tento obraz sa dostal aj do legiend, aj do školských učebníc.
V skutočnosti však ide o prácu dvorných propagandistov, ktorí takisto prišli na kráľovský dvor a ich úlohou bolo zlepšovať kráľov imidž, zámerne skresľovať fakty a tváriť sa pritom objektívne. Dokonca aj zdrvujúce porážky dokázali opísať ako víťazstvá.
Politická propaganda teda nie je výdobytkom nedávnej minulosti. Fungovala už v stredoveku a jej výsledkom boli aj hoaxy či dezinformácie. A dokonca také, ktoré dodnes verejnosť nekriticky prijíma. Korvínov príbeh je toho dobrým príkladom.
Zbožne zmĺkli aj kone
„Mal nádhernú postavu, jeho ušľachtilý pohľad odkazoval na obrovskú veľkorysosť, červenolíci so zlatými vlasmi, ktorých krásou je prikryté obočie, energické černavé oči a nos bez chybičky dodávajú nevšednú krásu. Jeho pohľad bol otvorený a priamy, končatiny v súlade, štíhle paže, široké ramená a rozložitú hruď, lýtka štíhle. Jeho telo bolo krásne, bielej farby zmiešanej s červenou a z tá zmes vydávala rozkošnú vôňu.“
Tieto exaltované slová napísal o Matejovi Korvínovi taliansky vzdelanec a dvorný kronikár Antonio Bonfini v diele Dekády uhorských dejín. Okrem krásy vychválil kráľovu úžasnú múdrosť a vojenské úspechy, Korvína velebil ako vševediaceho vojvodcu, jeho neporaziteľné vojsko skrášľovalo množstvo vlajok na čele s rodovým hunyadyovským havranom. Dokonca keď Korvín predstúpil pred vojsko a nariadil ticho, zbožne zmĺkli nielen všetci vojaci, ale aj kone.
Gotický hrad Hunedoara (Vajdahunyad) v dnešnom Rumunsku bol sídlom rodu Huňadyoivcov. (zdroj: Wikipedia)„Matej Korvín nebol zďaleka jediný panovník, ktorý mal svojich pochlebovačov, v stredoveku práveže na imidži veľmi záležalo, bol súčasťou panovníkovej prezentácie. Aj keby bola pokladnica prázdna, musel verejne prezentovať svoju moc, obrazne povedané priviezť sa na zlatom koči,“ hovorí historik Tomáš Homoľa z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý o Korvínovi napísal monografiu Na vzostupe moci.
Hoci ide o hlboký dávny stredovek, podľa historika má vtedajšia propaganda niektoré spoločné znaky s tou dnešnou.
Mučili ich a pálili zaživa. Teraz pre ne žiadajú spravodlivosť Čítajte Podobne ako dnes, aj vtedy propagandisti usilovne pracovali na budovaní glorioly pre svojho chlebodarcu a chrlili hoaxy v rozpore s faktami.
