Denník SME oslavuje 30. narodeniny. Za ten čas zažil úspešné aj turbulentnejšie obdobia. Ale za ten čas sa stal súčasťou príbehu Slovenska.
Pozrite sa s nami na najvýznamnejšie míľniky v živote SME.
Prológ
Denník Smena mal na základe rozhodnutia Čarnogurského vlády privatizovať francúzsky koncern Hersant. Redakcia mala vlastniť jedno percento podielu vo firme. Voľby v júni 1992 vyhral Vladimír Mečiar a privatizačné rozhodnutie bolo zrušené na jednom z prvých rokovaní vlády.
Zároveň rozhodli, že Smena bude štátnou akciovou spoločnosťou, čím sa otvorili dvere k zásahom vtedajšej vládnej moci do činnosti denníka

1993
Časť redakcie Smeny na čele s Karolom Ježíkom, Alexejom Fulmekom a Jozefom Weissom odchádza a zakladá vlastné nezávislé noviny. Financujúcim partnerom sa stáva skupina podnikateľov okolo Petra Vajdu.
15. januára 1993 vychádza prvé číslo denníka SME.
Prvá titulná strana reálnych novín vyšla s množstvom chýb v prvom vydaní, všetky chyby sme opravili až do druhého vydania. Prvou farbou hlavičky SME bola modrá v spojení s dňom vydania - na piatok.
V máji 1993 vyšiel denník po prvý raz s červenou hlavičkou.

1994
Denník SME zorganizoval putovnú výstavu politickej karikatúry, ktorá obišla Slovensko. Noviny priamo vyzývali občanov, aby volili proti Mečiarovi, ale voľby vyhral. V nasledujúcom období sa vláda pokúšala zlikvidovať noviny obmedzením príjmov z inzercie. Denníku SME poskytla pomoc americká nadácia International Media Fund.
V novembri sa denník SME sa objavuje na internete. Za projektom stála Slovenská akadémia vied s jej projektom Logos.
„Denník SME svojou službou nadväzuje na tradíciu národných buditeľov z minulého storočia, ktorí s knihami v kapse navštevovali slovenské chotáre - dnes, pravda, s úplne inou technológiou a v svetovom kontexte. V súčasnosti iba niekoľko informačných agentúr na svete je prítomných vo virtuálnom svete Internetu (CNN, UPI, BBC, VoA, RFE...) Denník SME sa zaradil medzi ne ako jeden z prvých v Európe. Služby Internetu, ako napríklad multimediálny systém WWW, však umožňujú omnoho viac ako prezeranie si novín - napríklad čitatelia SME on-line majú možnosť poslať elektronickú poštu redakcii priamo pri čítaní.“

1995
Denník SME významným spôsobom informoval o únose Michala Kováča ml., pre čo sa opäť dostáva do otvoreného sporu s vládou Vladimíra Mečiara.
Kritickým momentom vydávania denníka SME bol 9. október 1995, keď zo dňa na deň odmietla pod ekonomickým nátlakom štátnej moci tlačiareň Concordia tlačiť denník SME. Takisto ho odmietla tlačiť druhá bratislavská tlačiareň Danubiaprint. Denník SME sa musel od októbra 1995 do mája 1996 tlačiť v Komárne, pričom sme museli vytlačený náklad autami prevážať do Bratislavy a odtiaľ ho distribučné spoločnosti expedovali na územie celého Slovenska. Uzávierka bola o 17.00 h. Napriek tejto nevýhode poklesol náklad len o desať percent.
Počas roku 1995 stúpol náklad denníka takmer na 50 000 výtlačkov.
V roku 1995 publikovali všetci relevantní slovenskí vydavatelia periodickej tlače text Znepokojenie, ktorý upozorňoval na úsilie Mečiarovej vlády zvýšiť DPH na likvidačnú úroveň až 50 percent. Biela titulná strana sa objavila v denníku SME po prvý raz, neskôr denník vyšiel s podobnou titulkou v roku 2008, keď prvá vláda Roberta Fica zmenila tlačový zákon.
1996
Vydavateľstvo sa rozhodlo sprevádzkovať v Bratislave vlastnú tlačiareň. Po získaní zahraničného úveru tlačil denník SME od mája 1996 celý svoj náklad na vlastnej rotačke značky GOSS COMUNITY. Náklad opäť stúpol na 75 000 výtlačkov denne. V tomto roku sa veľmi intenzívne rozvinuli regionálne prílohy a regionálne spravodajstvo.
Sme prechádza na webe pod vlastnú doménu Sme.sk. Začína sa predaj prvej online inzercie a bannerové reklamy. Obsah stále tvorilo preklopenie tlačených novín, aktualizoval sa raz denne.

1997
V roku 1997 zažalovali predstavitelia vlády Vladimíra Mečiara denník SME. Spor začala veta bývalého redaktora SME Petra Tótha, prednesená počas panychídy v roku 1996. „Toto sú prvé obete politickej studenej vojny, ktorú vedie vláda s občanmi Slovenska," povedal vtedy o smrti Remiáša, ktorý robil spojku Oskarovi Fegyveresovi, svedkovi únosu prezidentovho syna Michala Kováča. Denník SME vetu uverejnil.
Členovia vlády tvrdili, že výrok zasiahol do ich občianskej cti a spôsobil im nemajetkovú ujmu. Jeden z vtedajších ministrov napríklad tvrdil, že sa mu po prečítaní článku roztriasli ruky a jeho manželka nevedela spávať. Vo veci rozhodovalo viacero súdov. Vyniesli aj rozsudky, podľa ktorých mal vydavateľ SME žalobcom vyplatiť niekoľkomiliónovú sumu. V roku 2004 súdy napokon rozhodli, že denník SME nemusí členom Mečiarovej vlády platiť odškodné.
Denník SME prebral vydávanie týždenníka Domino efekt, ktoré neskôr vychádzalo pod názvom Domino fórum. Jeho šéfredaktorom sa stal Martin Milan Šimečka.
V apríli 1997 spustil denník SME činnosť ďalšej rotačky v Košiciach, aby dosiahol lepšie uzávierky pre východné Slovensko.
Od júna 1997 pribudol do holdingu regionálny týždenník TH EXTRA v Trnave a od novembra týždenník Prešovské noviny.
Začína sa budovanie onlineovej verzie SME na doméne www.sme.sk

1998
V decembri po zranení hlavy zomrel prvý šéfredaktor SME Karol Ježík.
„Karol vždy hovoril o našich čitateľoch, akoby ich všetkých osobne poznal. Bol presvedčený, že musíme vydržať enormné pracovné nasadenie kvôli nim, pretože presadzujeme hodnoty, ktoré sú pre nich dôležité a pomáhajú mu zlepšovať tento svet.“ Alexej Fulmek.
1999
Šéfredaktorom sa 1. marca stal Martin Milan Šimečka, ktorý predtým pracoval ako šéfredaktor Domino Fórum.

2000
SME má novú vlastnícku štruktúru. Vznikla slovensko-nemecká spoločnosť Petit Press, ktorá v tom čase vydáva ďalších 30 novinových a časopiseckých titulov.
Začína naplno fungovať Sme.sk.
2001

Na jeseň sa SME stalo prvými slovenskými novinami, ktorých titulná strana bola pravidelné farebná. Začal vychádzať televízny magazín TV Oko.
Sme.sk sa obsahovo rozrastá, dochádza aj k akvizícii post.sk.
2002
Vydavateľstvo Petit Press získalo denník Práca a zlúčilo ho s denníkom SME. Časopis TV Oko sa stal štvrtým najčítanejším týždenníkom na Slovensku.
2003
Petit Press sa stáva druhým najväčším vydavateľstvom na Slovensku, pričom ovláda asi tretinu slovenského trhu s tlačou.
Denník SME oslavuje desať rokov svojej existencie.
2004
V októbri začína projekt Svetová knižnica SME, v rámci ktorého denník SME vydal spolu osemdesiat diel svetovej a domácej literatúry.
Do slovenských domácnosti sa vďaka projektu podarilo dostať viac ako milión kníh.
2005
Koncom roka 2004 sa otvorili pod doménou sme.sk blogy, v roku 2005 sa stávajú celospoločenským fenoménom.
2006
Šéfredaktor SME Martin M. Šimečka odišiel po parlamentných voľbách na dlhodobú dovolenku. Napokon sa rozhodol, že do SME sa už nevráti a prijal pozíciu šéfredaktora českého týždenníka Respekt.
Na jeho miesto v októbri nastúpil Matúš Kostolný, ktorý dovtedy viedol zahraničné oddelenie SME.

2007
Denník SME výrazne mení dizajn. Nový dizajn navrhla švédska firma A4, nové písmo je dielom uznávaného typografa Petra Biľaka.
So zmenou grafiky boli spojené aj obsahové zmeny. Na prvej strane vznikol priestor pre stĺpček, ktorý bude dopĺňa spravodajstvo a ponúkal triezvy pohľad na najdôležitejšiu udalosť dňa.
2008
Všetky denníky slovenského Združenia vydavateľov periodickej tlače Sme, Pravda, Nový Čas, Plus jeden deň, Hospodárske noviny a Új Szó vyšli s takmer jednotnou titulnou stránkou. Na podklade z opakujúcich sa slov "oprava" a "odpoveď" je oznam s titulom "Sedem hriechov tlačového zákona".
2009
V roku 2009 kúpila 50-percentný podiel v Petit Press nemecká spoločnosť Rheinische Post.
2010
Len dva dni pred voľbami v júni 2010 zverejnil denník SME nahrávku o financovaní strany Smer. Hlas podobný Robertovi Ficovi na nej hovorí o zháňaní miliónov vlastnou hlavou.
2011
Prebehla modernizácia tlačiarne Petit Press, keď boli jestvujúce rotačky nahradené jednou WIFAG OF 375S, ktorá umožňuje jednozložkovú produkciu do 48 plnofarebných strán formátu 289x390mm pri rýchlosti 70 000 výtlačkov za hodinu. V decembri 2011 sa začal denník SME tlačiť noviny plnofarebne.

Len štyri dni pred Vianocami sa na internete objavil spis Gorila. V spise sa nachádzajú údaje o sledovaní Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta, SIS počas rokov 2005 a 2006. Spis opisuje detaily údajných Haščákových rozhovorov s politickou a ekonomickou špičkou o províziách a úplatkoch.
2012
Vznik platobného systému Piano, ktorý založil dovtedajší zástupca riaditeľa spravodajského servera Sme.sk. Prostredníctvom Piana sa začal spoplatňovať online obsah na 12 slovenských weboch, ktoré ponúkali čitateľom prístup za spoločnú cenu 3,90.
Piano sa neskôr rozšírilo aj do iných krajín, Bella neskôr zo spoločnosti odišiel.
2013
SME.sk zavádza pri malom počte vybraných článkov nový typ moderovanej diskusie. Zverejnené budú len príspevky čitateľov, ktoré skutočne pomáhajú verejnej debate.
2014
Na konci leta finančná skupina Penta oznamuje, že sa dohodli s nemeckým spoluvlastníkom vydavateľstva Petit Press na kúpe jeho 50 percentného podielu vo vydavateľstve. Pre vstup Penty do vydavateľstva odchádza vedenie redakcie aj veľká časť reportérov. Ako šéfredaktor končí Matúš Kostolný, aj všetci zástupcovia. Penta napokon prevezme 45 percentný podiel vo vydavateľstve.
Novou šéfredaktorkou denníka SME sa stáva Beata Balogová.

2015
V priebehu prvého polroka 2015 sa postupne darí novému vedeniu personálne stabilizovať redakciu.
SME.sk prešlo miernym redizajnom a spolu s tlačeným vydaním zladili svoju typografiu. Vzniká tiež obsahová spolupráca s magazínmi ako Trend, Historická revue či Quark.
2016
Sme.sk zavŕšilo prípravu vlastného platobného systému za obsah na webe a definitívne sa rozchádza s Pianom.
2017
Prvá slovenská investičná spoločnosť PSIS získava od Penty ďalších päť percent akcií vydavateľstva Petit Press, čím sa podiel PSIS zvýšil na 60 percent. Pente naopak predáva denník Uj Szó a týždenník Vasárnap.
V októbri po vážnej chorobe vo veku 70 rokov zomrel Peter Vajda, predseda predstavenstva Proxy Finance, investor a spoluzakladateľ denníka SME. Jeho nástupca, syn Martin Vajda, deklaroval, že chce pokračovať v odkaze svojho otca a podporovať nezávislú žurnalistiku.

Denník SME spúšťa denný podcast Dobré ráno.
2018
Do SME v októbri prichádza tím, ktorý opäť začína vytvárať pravidelný video obsah. Vlajkovou loďou nového oddelenia SME sa stávajú Rozhovory Zuzany Kovačič Hanzelovej.

2019
V auguste redakciu SME posilňuje skupina reportérov, ktorí prichádzajú z týždenníka Trend. V rámci vydavateľstva Petit Press a neskôr denníka SME vytvárajú ekonomický projekt INDEX.
2020
Aj SME zasiahla pandémia. Veľká časť redaktorov sa presunula na prácu z domu a v redakcii sa zostalo stretávať len niekoľko domácich reportérov, grafici a vedenie.
2021
Investičná skupina Penta definitívne odchádza z vydavateľstva Petit Press. Menšinový 34 % podiel Penty kupuje tradičný investor do nezávislých médií Media Development Investment Fund (MDIF) New York, ktorý už v 90. rokoch vydavateľstvu pomohol prekonať náročné obdobie za vlády Vladimíra Mečiara.

2022
Denník SME sa postupne stáva podcastovou veľmocou. Podcasty v roku 2022 prekonali už 100 miliónov prehratí. Najpočúvanejšie sú podcasty Dobré ráno, Piatoček a Dejiny. Pod hlavičkou SME.sk vychádza vyše 20 rôznych podcastov.
2023
SME má 30 rokov. Ďakujeme, že ste s nami.

Beata
Balogová
