ŠTEFAN CIPÁR fotografuje Bratislavu a popularizuje architektúru. Pomáha Bratislavčanom lepšie poznať svoje mesto a odhaľuje im aj rôzne kúty od dlažby z Titanicu až po socialistický internát Družba.
Štefan Cipár
- autor instagramového profilu beautifulbratislava,
- vyštudoval Fakultu práva PEVŠ v Bratislave,
- viac ako desať rokov reprezentoval SR v modernom šerme na vrcholovej úrovni,
- pôsobí ako tréner v Bratislavskom šermiarskom klube Ferdinanda Martinenga.
Máte profil na instagrame, ktorý sa volá beautifulbratislava. Ako sa v človeku vypestuje láska k architektúre, ak ju neštudoval? Lebo ste šermiar a právnik, nie architekt.
Stalo sa to asi zhodou viacerých okolností. Možno tým, že som bol od detstva vedený k vnímaniu toho pekného. Stalo sa to nejako prirodzene. Ale keďže som športoval na vrcholovej úrovni, veľa som cestoval a veľmi málo som bol doma. Tým mi bola Bratislava veľmi vzácna. Keď boli sviatky alebo som mal voľno, vždy som zostával v Bratislave, pretože som chcel a bol som tu málo.
Viete nájsť krásu aj v Petržalke, v Karlovej Vsi, keď vidíte práve tie farebné paneláky?
Teraz je to trochu ťažšie, ale mal som šťastie vykonávať svoju prácu po roku 2000 v Petržalke, keď ešte zatepľovanie len prichádzalo do módy a farby sa tam len začínali rodiť.
Negatívny postoj k Petržalke majú tí ľudia, ktorí tam nikdy nebývali, alebo v nej neboli. V Petržalke som nikdy nebýval, ale odžil som si tam svoje a pomerne dobre sa v nej orientujem. Myslím si, že je dobre urbanisticky navrhnutá, nie sú v nej dopravné zápchy a sú v nej široké ulice. Niektoré by som dokonca nazval bulváre.
Skôr k tomu majú rešpekt ľudia, ktorí tam nikdy neboli, a tí, ktorí ani nežijú v Bratislave. Petržalka je super, len škoda, že dopadla tak farebne. To ma mrzí.
Prečo je pôvodná dlažba zaujímavá?
Je to súčasť architektúry, ktorá je prehliadaná. Snažíme sa o zachovanie nejakej historickej hodnoty. Vždy je lepšie zachovať fasádu, ako zhodiť celý dom. Na druhej strane si to môžeme urobiť o trochu komplikovanejšie, ale s oveľa lepším výsledkom, keď sa zachová aj interiér.
Ak sa zachová iba fasáda a vnútro bude úplne nové, budova zostane mŕtva. Možno sa oživí, ale potrvá to niekoľko rokov. Obklad, dlažba, kovanie alebo pôvodné dvere robia architektúru hodnotnejšou. Je tam viditeľné, koľko sa do toho investovalo a akí boli majitelia. Dá sa z toho veľa vyčítať.
Od čoho záviselo, že sa to v niektorých domoch zachovalo a v iných nie?
