BRATISLAVA. Pre pasažierov je vlak najbezpečnejšou formou prepravy. Pre ľudí, ktorí vkročia v nesprávnej chvíli na koľajiská, však znamená zrážku s niekoľkotonovou mašinou smrť.
Môže za to pridlhá brzdná dráha vlaku, ktorá je vo veľkej rýchlosti až jeden kilometer.
Poslednou obeťou vlakového nešťastia bol zhruba pred týždňom Čech, ktorý na stanici v Margecanoch spadol do koľajiska a už sa nestihol vyhnúť prichádzajúcemu vlaku.
Minulý týždeň zverejnil Európsky štatistický úrad Eurostat správu, že v roku 2021 na Slovensku zomrelo pri železničných nehodách 31 ľudí. V prepočte na počet obyvateľov to bolo najviac v Európskej únii.
Nešlo pritom o jednorazový výkyv v štatistikách. Slovensko bolo najhoršie aj rok predtým a podľa zatiaľ nezverejnených údajov ŽSR bolo úmrtí v roku 2022 ešte viac. A rozdiely medzi krajinami sú pomerne veľké.
V číslach Eurostatu nie sú zahrnuté samovraždy, ale len nešťastné nehody na železničných priecestiach alebo keď človek neoprávnene vstúpi na koľajisko. V oboch týchto ukazovateľoch je Slovensko najhoršie v Európe.
Dlhodobo tieto nepriaznivé štatistiky však klesajú nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Pred necelým desaťročím zomieral na vlakových tratiach viac ako dvojnásobok ľudí.
Po komunikácii s expertmi, železničiarmi a pohľade na podrobnejšie štatistiky sa ponúkajú tri možné vysvetlenia, prečo je na Slovensku viac úmrtí na koľajniciach než kdekoľvek inde v Európe.
1. Metodické rozdiely
Železnice SR tvrdia, že každý štát vykazuje štatistiku úmrtí trochu odlišne a inak sa pozerá na to, čo je samovražda. Na Slovensku treba preukázať zámer fyzickým dôkazom, napríklad listom na rozlúčku. Ak sa to nepodarí, takéto úmrtie sa automaticky v štatistikách považuje za nehodu.
