Po pol roku vo funkcii predstavil detský komisár JOZEF MIKLOŠKO svoj prvý výskum. Pýtal sa detí na ich názor a výsledky prekvapili aj niektorých odborníkov. Komisár dal totiž dôraz na to, či boli deti z úplných, neúplných rodín, alebo adoptované.
Jozef Mikloško hovorí o svojom prvom výskume na pozícii detského ombudsmana, o tom, aké výsledky priniesol a taktiež o svojich budúcich plánoch.
Jozef Mikloško
- vyštudovaný lekár a profesor v odbore sociálna práca,
- v roku 1992 sa stal predsedom Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, ktorú viedol 30 rokov,
- pôsobil ako externý poradca predsedu parlamentu pre oblasť detských práv,
- za svoju prácu získal viaceré ocenenia.
U detí, ktoré žijú s oboma vlastnými rodičmi, sa sleduje najvyššie celkové vnímané bezpečie a najvyššie hodnoty celkovej dôvery. Je to jeden z hlavných záverov vášho prvého výskumu. Skúmali ste aj strachy detí. Majú strach z odlúčenia od jedného z rodičov, z rozvodu, priberania, smrti, šikanovania. Sú to veci, ktoré by sme vedeli povedať aj bez prieskumu, nie?
Keď som nastúpil do funkcie, moja hlavná priorita bola snažiť sa spoločnosť spojiť, aby sa deťom žilo lepšie, a zistiť, čo si deti naozaj myslia. Mali sme vzorku 1267 detí, siedmakov. Podstatné je to, že napríklad spojenia adoptívny rodič a úplná či neúplná rodina vo výskume neboli spomenuté. Ide trošku o dezinterpretáciu výskumu.
Na Slovensku o deťoch veľa hovoríme. Niektoré veci sme vedeli a chceli sme si ich potvrdiť. Demograficky sme sa pýtali napríklad na to, s kým žijú. Preto by som adoptívnu rodinu nezdôrazňoval, lebo dieťa ani nemusí vedieť, že je adoptované.
Výskum budete ešte prezentovať hlbšie. V prvom výstupe nebolo rozdelenie podľa typu školy, prospechu regiónu, ale či sú deti v úplných, alebo neúplných rodinách.
Slovo neúplné sme ani raz nespomenuli. Deti potvrdili, že rodina je pre ne dôležitá ako zdroj bezpečia. Cieľom nás dospelých je, aby z detí vyrástli plnohodnotné osobnosti, úspešné v profesionálnom a rodinnom živote. K tomu vedú niekedy veľmi kľukaté cesty. Niektorí o mne povedali, že som napísal, že dieťa z tejto rodiny nemôže fungovať. To nie je pravda.
Ide o slová. Je to naozaj tak, že pre dieťa je podstatná rodina, ktorá je zložená z dvoch biologických rodičov?
