BRATISLAVA. "Myslím si, že ak by dnes žil, bol by veľmi nadšený popkultúrou. Bol by nadšený, kam sa ostatné štáty dostali, a zároveň nahnevaný, ako je na tom Slovensko. Určite by bol veľmi kritický aj smerom k politikom," hovorí historička Jana Jablonická-Zezulová, ktorá niekoľko rokov skúma život Imricha Matyáša.
O tomto prvom slovenskom aktivistovi za zrovnoprávnenie LGBTI+ ľudí verejnosť dlho nevedela. Jablonická-Zezulová sa o ňom dozvedela až takmer štyridsať rokov po jeho smrti, v roku 2012, keď sa začala referendová kampaň na Slovensku, ktorá bola zameraná na okliešťovanie práv LGBTI+ ľudí. Chcela ukázať, že už pred rokom 1989 LGBTI+ komunita na Slovensku existovala.
Denníky a písomnosti Matyáša, ktorý sa narodil na konci 19. storočia, označujú historici za cenný dobový materiál. Dokazujú, že LGBTI+ aktivizmus a život existovali už v rakúsko-uhorskej monarchii, v prvej Československej republike aj počas fašizmu a socializmu.
Predpokladal, že sa budú čítať
Jablonickej-Zezulovej vzácne písomnosti Matyáša poskytla aktivistka Romana Schlesinger. Pochádzali z pozostalosti Mariána Vojteka, spoluzakladateľa prvej LGBTI+ organizácie na Slovensku – hnutia za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov Ganymedes, ktoré vzniklo na prelome rokov 1989 a 1990.
Slovensko sa mení k horšiemu. Čo ukázal nový prieskum o LGBTI ľuďoch? Čítajte Matyášove denníky a zošity boli písané na písacom stroji, ale aj ručným, úhľadným písmom. "Začala som ich čítať a pochopila som, že ak to aj niekto čítal v 90. rokoch, veľa vecí nemohli ľudia chápať. Pre porozumenie bolo totiž dôležité mať už nejaké poznatky," konštatovala Jablonická-Zezulová.
Matyáš svoje denníky nepísal ako súkromnú vec, ale ako svedectvo doby, v ktorej žil. Podľa historičky predpokladal, že sa raz budú čítať. Súkromné boli však jeho listy s priateľmi, vďaka ktorým sa Jablonická-Zezulová dozvedela viac o jeho povahe aj súkromnom živote.
