BRATISLAVA. Je takmer 1,2 milióna voličov, ktorí cez víkend hlasovali za predčasné voľby, predzvesťou spoločného voličského potenciálu strán Smer, Hlas, Republika a SNS?
Tento počet voličov by za istých okolností mohol stačiť aj na zostavenie vlády. V rokoch 2010 a 2012 na to dokonca stačilo aj menej hlasov. V rokoch 2016 a 2020 iba o zhruba 100-tisíc viac.
Aj keď výsledok referenda zvádza k takejto interpretácii a niektorí opoziční aj koaliční politici jej už aj podľahli, v skutočnosti by išlo o príliš veľké zjednodušovanie.
Volebný geograf Tibor Madleňák z Univerzity Mateja Bela upozorňuje, že nevieme, koľko z účastníkov referenda sú v skutočnosti voličmi strán, ktoré referendum organizovali a mobilizovali naň.
Chýbal silný motív a vlastne aj zmysel. Fico po neúspešnom referende mobilizuje Čítajte V menších počtoch sa na referende celkom isto zúčastnili aj voliči PS, SaS, KDH a ďalších menších strán či nerozhodných voličov, dokonca aj voliči vládnej koalície.
Na druhej strane časť voličov Smeru, Hlasu a Republiky ostalo v sobotu doma a tiež nevieme, o akú veľkú masu ľudí ide.
„Ťažko sa z tohto odhaduje výsledok vo voľbách. Voľby budú za osem mesiacov a žijeme dynamickú dobu,“ hovorí Madleňák.
Aj preto je pre skutočnú silu jednotlivých blokov strán lepšie sledovať vývoj straníckych preferencií než výsledky referenda.
