Ak ide o spomienky na detstvo a dospievanie, Ľubomírovi Schrammovi je jedna vec jasná: "Keď máš z materiálnej stránky všetko, čo môžeš mať, ale nevieš, čo je láska, tak ti chýba niečo, čo potrebuješ najviac."
Dnes dvadsaťštyriročný muž vie svoje o tom, čo ako dieťa nedostával. Prvé dva roky života žil s oboma rodičmi, ktorí sa podľa neho neveľmi poznali a aj on zrejme prišiel na svet neplánovane. Jeho mama však od otca utiekla a vzala ho so sebou k starým rodičom. Často pritom siahala po alkohole.
Schramm s ňou najprv žil v Lučenci, no keď bol starší, odišiel bývať k otcovi do Bratislavy v nádeji, že sa jeho život zlepší. Napokon však, nie dlho pred dosiahnutím plnoletosti, aj tak skončil v detskom domove.
Rodičia ich bili, ponižovali a odopierali im lásku. Príbehy ľudí o traumách z detstva Čítajte "V súvislosti s tým všetkým cítim balík negatívnych emócií. Povedal by som, že sú to strach, neistota a najmä pocit chýbajúcej lásky," hovorí, keď si spomína na rodičov.
Ľubomír Schramm je jedným z viacerých ľudí, ktorí denníku SME opísali, aký dosah na nich mala nevhodná výchova a aké traumy v nich matky a otcovia zanechali.
Teraz je sám otcom a hoci má v sebe, ako to on pomenúva, vnútorné jazvy, je rád, že sa dokázal v živote posunúť a neprenášať tieto zranenia na svojho syna.
Nenaplnené predstavy o otcovi
Mama Ľubomíra Schramma jeho výchovu vraj nezvládala. Počas základnej školy sa stal príkladom toho, čo by niektorí označili za "problémové dieťa".
"Ona mala problém s alkoholom, žila si vo svojom svete a ja vo svojom. Nemala o mňa veľmi záujem, vychovával som sa sám. Občas mi vynadala alebo dala zopár tzv. 'výchovných'. Nehovorím, že to bolo časté, ale v človeku to zanechá stopy. A nastala krízová situácia. Hrozilo mi, že pôjdem buď do polepšovne, do reedukačného centra pre nezvládnuteľné deti, alebo do detského domova," spomína.
