BRATISLAVA. Hlavná otázka pre všetkých voličov už nestojí tak, či sa budú konať predčasné voľby, ale kedy budú a najmä, z akých strán si napokon budeme môcť vybrať.
Keďže parlament v stredu doplnil do ústavy možnosť vyvolať predčasné voľby a ich termín je zatiaľ neformálne dohodnutý na 30. septembra, jestvujúcim stranám aj práve vznikajúcim zoskupeniam zostávajú najviac štyri mesiace, aby sa definitívne sformovali a predložili svoje kandidátky.
Voliči pritom ešte nikdy doteraz nezažili, že by najviac osem mesiacov pred voľbami nevedeli, kto sa bude o ich hlasy uchádzať. Až deväť strán a politických skupín ešte hľadá spôsob, ako osloviť voličov.
Na odchode z OĽaNO sú poverený premiér Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naď, ktorí ešte len zvažujú, či založia vlastnú stranu, alebo sa pridajú k projektu spájania stredopravých strán Mikuláša Dzurindu a Miroslava Kollára s názvom Modrá koalícia.
Do Modrej koalície stále nevstúpili malé strany ODS, Dobrá voľba či Jalbko, aby zabránili prepadnutiu hlasov, keďže ich popularita sa samostatne pohybuje pod úrovňou pol percenta voličov.
Svoju politickú budúcnosť si bude vyberať aj Občiansko-demokratická platforma odídencov z OĽaNO okolo ministra Jána Budaja a poslanca Kristiána Čekovského.
Ani KDH sa stále definitívne nerozhodlo, či bude kandidovať vo voľbách samostatne alebo sa stane politickým „vozidlom“, aj pre ďalších konzervatívnych politikov či celé strany, napríklad Za ľudí či Kresťanskú úniu Anny Záborskej.
Denník SME všetky subjekty oslovil.
