BRATISLAVA. Niektoré médiá píšu „neskutočné titulky“, „falošne obviňujú“, ide až o „psychózu“. Nejde o výroky nervózneho Roberta Fica na tlačovkách. Takto sa najmä ku koncu svojho vládnutia vyjadroval na adresu novinárov Mikuláš Dzurinda, keď dostával otázky o kauzách svojej strany SDKÚ.
Vlády, v ktorých pôsobil Mikuláš Dzurinda, prijali množstvo nástrojov, ktoré prispeli k väčšej transparentnosti verejného života, či už to bol silný infozákon alebo zverejňovanie zmlúv so štátom v centrálnom registri, tvrdí niekdajšia novinárka Zuzana Petková, ktorá teraz vedie Nadáciu Zastavme korupciu.
Dodala ale, že Dzurindove osobné postoje v klientelistických a korupčných kauzách, ktorým SDKÚ čelila, už také transparentné neboli.
Nepovedal, či Modrú koalíciu povedie, novinárov poučoval. Dzurinda predstavil svoj návrat do politiky Čítajte „Málokedy priznal zodpovednosť svojich ľudí. Práve naopak, novinárov, ktorí kládli nepríjemné otázky zhadzoval, problémy zahmlieval alebo popieral,“ povedala Petková.
S Dzurindom sa nespája len kauza Gorila. Jeho strana a nominanti čelili otázkam o darcoch, splácaní dlhov či podozrivých verejných súťažiach. Väčšina z nich však šla do stratena.
Kauza vláčiky
Najväčšia kauza prvej Dzurindovej vlády (1998 – 2002) sa začala krátko pred koncom jej funkčného obdobia, keď štátna Železničná spoločnosť (ZSSK) republiky vypísali tender na nákup 35 ľahkých motorových vlakov. Do súťaže sa zapojila francúzska firma Alstom a švajčiarska spoločnosť Stadler v konzorciu so slovenskou firmou ŽOS Vrútky.
Výberová komisia, ktorú viedol Dzurindov brat Miroslav Dzurinda, sa priklonila k firme Stadler.
