BRATISLAVA. Ako chce KDH po neúspešných voľbách 2016 a 2020 zabrániť scenáru, že sa aj do tretice nedostane do parlamentu?
Súčasný predseda Milan Majerský sebavedomo vyhlasuje, že KDH sa po predčasných voľbách v septembri dokáže „jasnou ponukou pre kresťanského konzervatívneho voliča“ rovnakému scenáru už vyhnúť.
Vývoj preferencií jednej z najstarších strán na Slovensku však výrazne pripomína obdobie pred predchádzajúcimi dvoje parlamentnými voľbami. Aj vtedy sa strana pohybovala v pásme šiestich až ôsmich percent podpory.
KDH aj tak vo voľbách 2016 pod vedením Jána Figeľa chýbalo 1400 hlasov, aby uspelo. O štyri roky neskôr predseda Alojz Hlina nedokázal tento trend zvrátiť, strane chýbalo približne 10-tisíc hlasov.
Majerský však opäť vsádza na samostatný postup KDH do volieb. Pred spájaním s ostatnými stranami vrátane Modrej koalície Mikuláša Dzurindu chce oficiálne dať prednosť vlastnej kandidátke zloženej z konzervatívnych a kresťanských politikov z KDH aj iných subjektov.
„Vyrušuje ma akcent na témy a na politické strany, ako sú Progresívne Slovensko a SaS. Pre mňa je to ako pre predsedu KDH neprijateľný projekt,“ hovorí Majerský o Modrej koalícii Mikuláša Dzurindu, hoci bývalý dvojnásobný premiér v skutočnosti hovorí nevyhnutnom spoločnom postupe konzervatívcov a liberálov.
Majerský môže zaviesť KDH do rovnakej pasce, ako jeho dvaja predchodcovia vo vedení KDH.
Strana sa už nemôže spoliehať na silné voličské jadro zložené z ôsmich percent voličov ako v minulosti a aktuálne toto jadro tvorí približne iba polovica.
Potrebných voličov na prekonanie päťpercentnej hranice zvoliteľnosti môžu KDH opäť odlákať staršie strany ako OĽaNO či novovznikajúce projekty Modrá koalícia a plánovaný projekt povereného premiéra Eduarda Hegera, ktorý odchod z OĽaNO zvažuje.
Napokon však aj zo samotného KDH prichádzajú signály o tom, že spájanie s inými ešte vôbec nie je vylúčené, ako to naznačuje súčasný líder hnutia. Majerský s Dzurindom rokoval vo štvrtok večer.
