BRATISLAVA. Slová o zatváraní oligarchov za mreže pre prepojenia s politikou zaznievajú zvyčajne na opozičných tlačových konferenciách, no rovnaké argumenty si začínajú osvojovať už aj niektorí sudcovia.
Túto argumentáciu použil na svojom disciplinárnom pojednávaní v stredu sudca špecializovaného súdu Michal Truban, ktorý v júli 2020 nevzal do väzby oligarchu Norberta Bödöra. Z dôvodu rozhodovania v tejto kauze na neho o tri mesiace neskôr podali disciplinárny návrh.

„Znevidel som sa niektorým politikom, niektorým novinárom, súčasným aktivistom výkonnej politickej moci. Len za to, že som si dovolil nezobrať do väzby niekoho, koho tam chceli vidieť,“ obhajoval sa Truban na disciplinárnom pojednávaní pred Najvyšším správnym súdom.
Dôvodom, pre ktorý čelí disciplinárke, pritom vôbec nie je rozhodnutie o prepustení Bödöra na slobodu. Návrh na potrestanie sudcu vychádza z toho, že v tejto kauze vôbec rozhodoval a nesignalizoval svoju možnú zaujatosť.
V Bödörovom vyšetrovacom spise sa totiž nachádzalo aj Trubanovo meno, a to v súvislosti s údajne protekčným vybavovaním štátnej dotácie na rodinný penzión Altmayer pri Banskej Štiavnici. Truban v tom problém nevidel a vo veci rozhodol aj napriek tomu.
Keď sa to neskôr prevalilo, disciplinárny návrh na neho podali jeho priamy šéf Ján Hrubala a taktiež predseda Súdnej rady Ján Mazák.
Pre túto ich iniciatívu má Truban vlastnú teóriu.