PEZINOK. Patrí k skupine kľúčových kajúcnikov v súčasných kauzách a aj na základe jeho svedectva polícia obvinila Roberta Kaliňáka zo Smeru a oligarchu Jozefa Brhela.
Vylúčil nátlak
Exšéf finančnej správy František Imrecze teraz dostal za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov.
Okrem iného aj peňažný trest vo výške 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia náhradný trojročný trest väzenia.
Na verejnom zasadnutí o tom rozhodla sudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, keď schválila v mierne modifikovanej podobe dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry a Imreczem.
Rozhodnutie je právoplatné. Dostal tiež šesťročný zákaz činnosti vo verejnej správe. Nemôže sa stretávať a kontaktovať osoby, ktoré figurujú v stíhaných skutkoch.
Raz ročne sa musí v skúšobnej dobe zúčastniť na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vedenom ŠTS pre korupčné trestné činy. Nariadený má aj probačný a mediačný dohľad.
Samosudkyňa Pamela Záleská priblížila, že schválená trestná sadzba je na spodnej hranici. "Súd zohľadnil aj uloženie ďalších trestov," podotkla.
Zdôraznila, že uložený peňažný trest je štvornásobkom nenáležitej odmeny, ktorú si Imrecze ponechal. Zároveň poukázala na to, že exšéf finančnej správy objasňuje závažnú trestnú činnosť.

Dnešná dohoda je podľa Imreczeho vyústením jeho konania, ako aj rozhodnutia spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Ja tú zodpovednosť prijímam od začiatku a budem ju prijímať naďalej," povedal po skončení verejného zasadnutia pre médiá.
Zároveň opätovne vylúčil, že by na neho v priebehu jeho väzobného stíhania niekto vyvíjal nátlak.
Peňažný trest vo výške 202-tisíc označil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa za najvyšší v histórii Slovenska.
"Suma je vždy individuálne určená v trestnom konaní. Trestný zákon umožňuje uložiť peňažný trest od 160 do 331-tisíc eur. Nemusí to byť vždy okrúhla suma," priblížil prokurátor.
Vo vzťahu k spáchaným skutkom a rozsahu trestnej činnosti považuje uložený peňažný trest za primeraný.
Kauza Mýtnik
Imrecze vypovedá v približne desiatich trestných veciach, vrátane známej kauzy Očistec. Medzi hlavných obvinených zo založenia organizovanej zločineckej skupiny v polícii patria oligarcha Nobert Bödör či bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
Bývalý nominant Smeru však usvedčuje aj ďalších, vrátane spomínaného Brhela, bývalého ministra financií za Smer Petra Kažimíra alebo oligarchu Miroslava Výboha, o ktorých zatiaľ súdy nerozhodli.
Schválená dohoda sa týka kauzy mediálne známej ako Mýtnik. Vinný je z opakovaného zločinu prijímania úplatku formou organizátorstva.
Po tom, ako v roku 2018 rezignoval na post šéfa finančnej správy, mal požiadať podnikateľa Michala Suchobu o odmenu pre vybraných zamestnancov finančnej správy za podporu implementácie projektov od spoločnosti Allexis.
Konkrétne išlo o 50-tisíc eur pre Imreczeho nástupkyňu vo funkcii Lenku Wittenbergerovú, 30-tisíc eur pre riaditeľku odboru právnych služieb Denisu Židovú a 20-tisíc eur pre šéfku odboru verejného obstarávania Kornéliu Černú.
Sumu 50-tisíc eur mal obdržať aj šéf odboru informatiky Milan Grega. Keďže ten to opakovane odmietol, financie si podľa prokuratúry nechal Imrecze.
V kauze Mýtnik 3 už spoznala svoj trest Lenka Wittenbergerová. Zatiaľ neprávoplatný verdikt padol aj pre úradníčky Kornéliu Černú a Denisu Židovú.
Bývalé úradníčky u daniarov Černá a Židová zobrali podľa obžaloby úplatok 20- a 30-tisíc eur, za čo ich odsúdili na trojročné tresty s päťročným odkladom a tiež na pokutu. Keďže sa odvolali, na prípad sa ešte pozrie Najvyšší súd.

O Černej vypovedal Imrecze, že bola nominantkou Brhela, ktorý ju odporučil na miesto šéfky sekcie ekonomiky. „Predtým som ju nepoznal,“ vypovedal Imrecze na súde.
Kým úradníčky svoju vinu popierajú, Wittenbergerová sa k úplatku 50-tisíc eur priznala. V júni minulého roka jej schválili dohodu – dvojročnú podmienku a finančný trest vo výške úplatku, teda 50-tisíc eur.
Imrecze o tomto úplatku vypovedal, že keď v roku 2018 odchádzal z finančnej správy, tak hlavnému dodávateľovi IT produktov Michala Suchobu vypýtal peniaze pre verných spolupracovníkov.
Odovzdal mu zoznam mien, ktorým by sa podľa neho bolo dobré poďakovať za spoluprácu, a to najmä pri uzatváraní mnohomiliónových utajených kontraktov, z ktorých profitoval Suchoba, ale aj Brhel.
Pri Wittenbergerovej stálo na lístku iba „Lenka 50“.
„Na vzťahu s Lenkou Wittenbergerovou mu (Suchobovi) veľmi záležalo, keďže sa po mojej rezignácii stala prezidentkou finančnej správy,“ vypovedal Imrecze.
Podobne vraj vypýtal peniaze aj pre Černú a Židovú. Suchoba mu peniaze doniesol v hotovosti domov, potom ich vraj Imrecze dával do obálok a na každú si napísal iniciálu mena. Okrem dvoch úradníčok bola tretia obálka určená pre vtedajšieho šéfa IT sekcie Milana Gregu.
Na začiatku dnešného verejného zasadnutia samosudkyňa Pamela Záleská oznámila, že stíhaný podnikateľ Miroslav Výboh zaslal na súd podanie, v ktorom žiadal neschválenie dohody s Imreczem.
Keďže však Výboh nie je stranou v predmetnom konaní, súd sa podnetom nezaoberal.
Pre zväčšenie kliknite sem

Beata
Balogová
