Robert Fico chce takú stabilnú vládu na Slovensku, akú vytvoril Orbánov Fidesz v Maďarsku. Peter Pellegrini si zase želá, aby Hlas bol garantom stabilnej, odborne dobre pripravenej a schopnej vlády.
Na základe vývoja aktuálnych preferencií je vysoko pravdepodobné, že práve jeden z nich si bude ráno 1. októbra vyberať svojich budúcich koaličných partnerov. A zostavovať svoju verziu „stabilnej vlády“.
Čo to pre Roberta Fica znamená? Prečo sa Pellegrini voči nemu nevymedzuje a čo vlastne od neho možno očakávať? A ako veľmi skutočne hrozí, že 1. októbra vytvoria vládu spolu?
Čítate druhú časť politicko-spoločenského newslettra Kontext Jakuba Fila. Pred blížiacimi sa voľbami sa každý týždeň pre vás pokúsim zhrnúť najdôležitejšie informácie z politického života na Slovensku. A na záver tiež nájdete Zrnko nádeje.
Ak sa vám bude newsletter páčiť, budem veľmi rád, ak ho odporučíte svojim známym alebo ho uverejníte na sociálnych sieťach. Môžete mi tiež napísať spätnú väzbu alebo klásť otázky na jakub.filo@sme.sk.
Kontext
Robert Fico uplynulý týždeň naplno ukázal, akú pre Slovensko chystá predvolebnú kampaň a aj budúcnosť. Spustil plnoformátovú konšpiračnú kampaň, v ktorej straší mobilizáciou, vyslaním slovenských synov do vojny na Ukrajine, aj tým, že voľby napokon budú pre vojnu zrušené prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Všetko sú to lži. Fico to vie, ale to mu nebráni chladnokrvne ich šíriť do sveta. Už pochopil, že na jeho voličov to funguje, a čo viac, prihráva mu to ďalších. Pripravuje si tak pôdu na „svoje piate volebné víťazstvo“, ako povedal pre maďarskú verejnoprávnu televíziu.
A svoju budúcu vládu si predstavuje presne tak, ako vytvoril Orbánov Fidesz v Maďarsku. Teda vládu oligarchov, ktorá ohýba zákony, s ovládnutými štátnymi aj súkromnými médiami, s odstavovaním nepohodlných učiteľov, úradníkov a teraz už aj generálov, s bičovaním emócií proti vnútorným aj vonkajším nepriateľom. Ale najmä na periférii Únie.
Aby náhodou nikto nezostal na pochybách, svoje konšpirácie predostrel aj zahraničným diplomatom. Tí reagovali na diplomatické pomery nezvyčajne otvorenou kritikou.
Počas svojho vládnutia bol Fico známy tým, že iné veci rozprával domácemu publiku a iné svojim skutočným politickým partnerom doma, ale najmä v zahraničí. To už neplatí.
Fico už nemá dve tváre – len tú jednu, ktorú v súčasnosti vidíme. Ak sa dostane k moci, nebude sa štítiť ničoho.
A čo s tým má Pellegrini?
Ak majú byť predčasné voľby rozhodovaním medzi tým, či Slovensko bude mať po voľbách demokratickú a proeurópsku vládu, alebo sa moci chopí Fico s jeho víziou autokracie po vzore Orbána, je nevyhnutné rozmýšľať o budúcnosti Hlasu.
