BRATISLAVA. V čase, keď poslanci diskutujú o tom, ako zakázať nedeľný predaj, chodí na Slovensku na nočné šichty najviac ľudí z celej Európskej únie. Aj keď symbolika nočnej práce už niekoľkokrát presiahla až na najvyššie poschodia politiky, nikdy ju žiadny politik nepomenoval ako veľký spoločenský problém.
Napríklad v roku 2007 chcela opozícia odvolať premiéra Roberta Fica zo Smeru a vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška, tiež zo Smeru, zvolal mimoriadnu schôdzu na 19.00. Opozícii sa nočné rokovanie nepáčilo.
"Nerozumieme, prečo máme rokovať pod rúškom noci, ja sa obávam, že pod rúškom noci konajú iba zlodeji," povedal Mikuláš Dzurinda a vyslúžil si za to obrovskú kritiku od odborárov.
V roku 2017 zase Fico ako premiér odpracoval jednu nočnú šichtu vo fabrike v Lozorne, aby tak spropagoval vládny návrh na zvýšenie príspevku za nočnú. Počas šichty vyrobil takmer 500 zvarkov, za čo ho pochválil aj riaditeľ firmy.
Pri zákaze nedeľného predaja argumentujú politici, ktorí sa zaštiťujú konzervativizmom, predovšetkým tým, aby mohli zamestnanci obchodov byť viac doma s rodinami. Nočné zmeny však ničia slovenské rodiny omnoho viac ako tie nedeľné.
Podľa údajov z Eurostatu pracuje v nedeľu 11 percent zamestnancov na Slovensku, čo je presne na úrovni priemeru Európskej únie. Najlepšie je na tom Poľsko, kde v nedeľu pracuje len 4,8 percenta ľudí.
Poľské postavenie v rebríčku však pravdepodobne nesúvisí len so zákazom nedeľného predaja. Napríklad aj v Rakúsku sú obchody v nedeľu zatvorené. V nedeľu tam napriek tomu pracuje takmer 14 percent zamestnancov.
Ničia zdravie
Rebríčku nočnej práce kraľuje Slovensko s veľkým náskokom. Kým v Európskej únii pracuje v noci v priemere 4,3 percenta všetkých zamestnancov, na Slovensku je to až 11 percent.
