BRATISLAVA. Keď Robert Fico a jeho vládny Smer týždeň pred voľbami 2020 náhle presadil zavedenie 13. dôchodkov za vyše pol miliardy eur, väčšina opozičných strán to vtedy označila ako pokus o korumpovanie voličov.
"Ľudia, ktorí vás 12 rokov okrádali, si vás teraz chcú silou-mocou kúpiť a chcú si zachrániť svoj pobyt na slobode," prihováral sa v pléne vo februári 2020 šéf OĽaNO Igor Matovič.
Fico napokon po voľbách sám priznal, že hlavným cieľom bolo získať starších voličov a zmierniť pád Smeru vo voľbách. "Garantujem vám, že keby sme neurobili posledný týždeň trináste dôchodky, tak Smer má vo voľbách 12 alebo 13 percent," tvrdil šéf Smeru. Strana vo voľbách získala 18 percent hlasov.
Ani Smer sa však vtedy pred voľbami nepokúsil o také rozsiahle rozpúšťanie peňazí zo štátneho rozpočtu medzi ľudí, aké spustili parlamentné strany teraz.
Tomáš Meravý zo Za ľudí vypočítal, že ak by všetky súčasné návrhy koalície a opozície boli schválené, výdavky štátu by narástli o vyše päť miliárd eur. Za jednu parlamentnú schôdzu by tak parlament schválil výdavky rovnajúce sa pätnástim percentám peňazí, s ktorými štát musí hospodáriť celý rok.
Aktuálny štátny rozpočet počíta s výdavkami štátu na rok 2023 vo výške 35 miliárd eur. Ak by ich štát míňal rovnomerne po celý rok, navrhované predvolebné balíčky by dokázali zaplatiť fungovanie celého štátneho aparátu vrátane platov 400-tisíc štátnych úradníkov na dva mesiace.
Ide pritom len o prvú sériu návrhov. Do volieb sú plánované ešte ďalšie tri schôdze parlamente v marci, máji a júni, kde môžu poslanci rokovať o ďalších. Aj keď nie je pravdepodobné, že napokon budú všetky návrhy schválené, už teraz poslanci schváli výdavky za vyše 600 miliónov eur, s ktorými súčasný rozpočet neráta.
Denník SME vytvoril rebríček najdrahších návrhov, ktoré zatiaľ poslanci a ich strany predložili.
1. OĽaNO - Za voľby 500 eur
- Výdavky štátu: 1,5 až 2,2 miliardy eur
- Stav: predložené na schvaľovanie parlamentu