Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„Ľudia si neuvedomujú, že je potrebná sila celého kolektívu, nielen jedného človeka. Zlikvidovať jedného odvážlivca je veľmi jednoduché a ostatní sa stiahnu. Nie je však možné zlikvidovať sto percent zamestnancov,“ hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ) MONIKA UHLEROVÁ.
Košice ochromil štrajk odborárov Dopravného podniku mesta Košice (DPMK). Do ostrého štrajku za vyššie platy sa zapojilo takmer sto percent vodičov a vodičiek. Po jednom dni štrajku vedenie dopravného podniku aj samosprávy ustúpili a dohodli sa aj s odborármi na viacerých bodoch, ktoré žiadali, vrátane vyšších platov a dofinancovania.
Monika Uhlerová
- je prezidentkou KOZ, predtým bola jej viceprezidentkou,
- v minulosti pôsobila ako odborná asistentka na Katedre politológie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici,
- predtým viedla kanceláriu primátora Banskej Bystrice a mala na starosti vonkajšie a medzinárodné vzťahy mesta,
- vyštudovala politológiu na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doktorát získala v odbore teória politiky na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Je fér štrajkovať v čase, keď samosprávam vláda o milióny znížila rozpočty prorodinným balíčkom Igora Matoviča (OĽaNO)? Zdá sa, že samosprávy škrtajú a nemajú peniaze.
Mohla by som odpovedať protiotázkou, či je fér, aby to znášali zamestnanci a cestujúca verejnosť. Zamestnanci sa postavili aj za DPMK, ktorý nebol dostatočne dofinancovaný. Bola zodpovednosť vedenia mesta a mestského zastupiteľstva, že viac-menej ignorovali akékoľvek rokovanie a zvýšenie rozpočtu potrebné na to, aby bola verejná doprava dofinancovaná.
Bola nútená fungovať v prázdninovom režime, aby boli zamestnanci zaplatení. Mesto a vykonávateľ sú zodpovední za výkon, financovanie a dodávanie verejných služieb. Je to zodpovednosť samosprávy. Bez kvalitných, zaplatených zamestnancov a bez kvalitnej infraštruktúry to predsa nie je možné.
Zatiaľ sa v našich podmienkach často len hovorí, ale nekoná v prospech zvyšovania ekologicky nenáročnej dopravy. Chceme, aby ľudia čo najviac využívali verejnú dopravu a nie ekologicky náročnejšiu osobnú dopravu.
Čo sa týka zabezpečenia a podpory verejnej dopravy, robíme úplný opak. To nie je len mestská, ale napríklad aj vlaková doprava. Myslím si, že štrajkujúci zamestnanci a zamestnankyne sa postavili nielen za seba a za svoje zamestnanecké práva a podmienky, ale aj za mesto, za spoločnosť a za priority, ktoré by samosprávy mali sledovať.
Sme my Slováci skôr pasívni, odovzdaní osudu? V Nemecku, Francúzsku či v Taliansku sú odbory silné. U nás ľudia rezignovane čakajú, či za nich niekto niečo vybaví. Nechce sa im diskutovať, keď tak možno zmenia prácu. Čím to je? Komunizmom?
