Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Petra Novotná.
Slovensko si pripomenulo piate výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Po piatich rokoch stále nepoznáme objednávateľov vraždy a súd stále pojednáva. Ideme do predčasných volieb a vyzerá to tak, že Robert Fico (SMER-SD) napriek kauzám stúpa v dôveryhodnosti aj v percentách.
ZLATICA KUŠNÍROVÁ v rozhovore spomína na svoju dcéru Martinu, hovorí o filme Kuciak: Vražda novinára, ktorý je aktuálne v kinách, i o tom, či verí v spravodlivosť na Slovensku.
Zlatica Kušnírová
- narodila sa v Prešove,
- pracovala v Dopravoprojekte a sedemnásť rokov bola zamestnaná na pošte,
- je matkou zavraždenej snúbenice investigatívneho novinára Jána Kuciaka.
Veľmi si vážim, že ste prišli. Janka som poznala osobne, Martinku nie. Ako si na ňu spomínate?
Veľmi mi chýba. Spomínam na naše telefonáty, ktoré boli aj päťkrát za deň, také maličkosti, ako čo robíš, kto bol na návšteve. Spomíname na jej húževnatosť. Všetko musela dotiahnuť do konca, všetko ju zaujímalo. Neboli sme ako mama a dcéra, ale ako dve kamarátky.
Na spomienkach ste hovorili aj príbeh, ako chodila brigádovať na Senecké jazerá a majiteľ ju mal rád, lebo vedela narobiť poriadky.
Áno, bola povahovo takmer ako ja. Chodila na Senecké jazerá, kam som ju nechcela pustiť, lebo som sa dozvedela, že tam chodia všelijakí ľudia. Raz tam prišli svalnatí muži a boli vulgárni. Okrem toho, že kadečo rozlievali, jeden z nich sa tam niekde pod stôl vymočil. Všetci ľudia utiekli, báli sa ho. Martina zobrala mop, handru a prišla ku nemu, aby si to upratal. Doslova ho donútila.
