V prípade záujmu môžete aj vy pomôcť rodine, ktorej príbeh je opísaný v tomto článku. Výzva na pomoc je zverejnená na stránke Donio.
Yuliia Pisetska, 53-ročná ukrajinská matka, nikdy nezabudne na život v sýrskom meste Aleppo.
Krátko pred vypuknutím občianskej vojny v Sýrii, niekedy začiatkom roku 2011, tu Yuliin manžel kúpil dom pre celú rodinu. Dlhé roky tvrdo pracoval, aby si našetrili na vlastné bývanie. V pokoji si ho však spoločne užili len pár mesiacov.
„V noci do nášho bytu vtrhli ozbrojenci a pred očami našich detí rozbili manželovi hlavu,“ spomína matka na jednu zo strašných nocí. „Sadnete si za stôl a uvedomíte si, že nemôžete nič robiť. Ostáva len pocit bezmocnosti."
Nakoniec sa jej s deťmi podarilo utiecť. Niekoľko mesiacov po vypuknutí vojny bolo do Sýrie vyslané ukrajinské evakuačné lietadlo, aby zachránilo rodinu a ďalších ľudí zo zničeného Aleppa.
„Vtedy som svojim priateľom povedala, že Ukrajina po nás pošle lietadlo, ale oni sa mi smiali, lebo mi neverili,“ spomína Pisetska. "V Sýrii nás všetkých považovali za Rusov."
Vie, že mali šťastie. Pre sýrske matky s väčším počtom detí bol útek od vojny takmer nemožný.
„V tej chvíli som cítila veľkú hrdosť na svoju krajinu za to, že nás neopustila,“ hovorí matka a priznáva, že často plače, keď počuje ukrajinskú hymnu. Vysvetľuje, že má pocit, že celá krajina pri nej stojí.
Jej manžel však v ozbrojenom konflikte zomrel. Veľmi rýchlo pochopila, že sa o päť detí musí postarať sama. Oporou bol pre ňu najstarší syn Zakaria. Ubezpečil ju, že všetko bude v poriadku.
Dnes Pisetska hovorí, že Sýria je pre ňu uzavretá kapitola, aj keď spomienky je ťažké vymazať.
Ďalšia vojna v živote matky
Ani život v Záporoží nebol jednoduchý. Nemali dosť peňazí, a tak najskôr bývali u Pisetskej matky. Neskôr sa im podarilo kúpiť si vlastné bývanie.
Jej deti mali ukrajinské občianstvo, hovorili po rusky a učili sa po anglicky, čo im uľahčilo štart v novej škole.
„V Sýrii, keď vypadla elektrina, študovali angličtinu a čítali knihy len s baterkou v ruke,“ hovorí matka.
Nikto z nich však neočakával udalosti z 24. februára minulého roka - ruskú inváziu na Ukrajinu. Odohrala sa o desať rokov neskôr po udalostiach v Sýrii a rodinu prinútila druhýkrát opustiť svoj domov. Pisetska mala pocit, že okupácii sa nedá vyhnúť, keďže žili v ukrajinskom meste len neďaleko od frontovej línie.
„Pre mňa osobne je okupácia oveľa strašidelnejšia než ostreľovanie,“ tvrdí.

Na Ukrajine napadnutej Ruskom sa však okrem detí a niekoľkých mačiek musela starať aj o chorú matku. Situácia jej viackrát skomplikovala plány presťahovať sa do bezpečia.
„S matkou nebolo možné len tak zísť do krytu alebo s ňou bezpečne utiecť pred vojnou,“ tvrdí Pisetska a priznáva, že v úkryte by sa s toľkými deťmi a chorou mamou natlačenými v maličkom priestore asi zbláznila.
Na druhej strane Ukrajinka vedela, že deťom musí zachrániť život. „Pre matku som nevedela, akoby to bolo možné. Nemali sme auto,“ vysvetľuje.
Ich jedinou možnosťou boli evakuačné vlaky. Keďže si nebola istá, či cez hranice pustia aj jej najmladšieho syna, najprv poslala do Ľvova na západe Ukrajiny v marci 2022 Kenenu, Lunu a Muhammeda. Z Ľvova zamierili na Slovensko, aby sa stretli so Zakariom, ich starším bratom, ktorý študoval už tri roky na univerzite v Bratislave.

Ich cesta k slovenským hraniciam bola veľmi náročná. Deti strávili viac ako šestnásť hodín vo vlaku bez akejkoľvek istoty, že ich pohraničníci pustia ako neplnoleté deti bez sprievodu cez hranicu. "Dôležité bolo, že boli nažive," tvrdí matka. Vďaka angličtine sa deti na hraniciach zoznámili s Eduardom Filom, šéfom Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže Slovenska. Pomohol im dostať sa do ich cieľovej destinácie, do Bratislavy.
Pisetska spolu s matkou a najmladším synom Hassanom zostali v Záporoží.
Syn v hľadáčiku záujmu
Napriek tomu, že Pisetsku od detí delilo 1500 kilometrov, stále váhala v rozhodnutí, či sa s chorou matkou presťahovať na Slovensko. Na druhej strane, Hassanovi súrodenci veľmi chýbali.
„Deti boli celý čas spolu. Bez bratov a sestier bol Hassan úplne apatický,“ spomína matka. „Pravdepodobne by preňho bolo o čosi ľahšie prežiť, keby som odišla ja namiesto nich.“
Nakoniec sa rozhodla, že svojho jedenásťročného chlapca pošle vlakom na západnú Ukrajinu a potom do Bratislavy. Len čo sa dostal k slovenským hraniciam, príbeh jeho cesty zaujal nielen slovenské, ale aj svetové médiá. Matka sa na druhej strane stala terčom Ukrajincov na sociálnych sieťach, ktorí ju kritizovali za rozhodnutie poslať svoje dieťa na takúto cestu samotné.

„Často si prehrávam situáciu v hlave a rozmýšľam, či som nemala konať inak,“ hovorí. „Som ako mačka, ktorá prenáša svoje mačiatka na bezpečné miesto. Postupne, jedno po druhom.“
Matka priznáva, že cesta bola pre jej chlapca obrovskou skúškou a veľkým stresom, ale zďaleka nebol chudobný ani opustený, ako to vykresľovali niektoré médiá. Vo vlaku cestoval s kamarátmi, neustále boli v telefonickom kontakte a ukrajinskí dobrovoľníci mu pomohli dostať sa do Užhorodu, ukrajinského mesta na hraniciach so Slovenskom. Potom to bol práve Filo, kto predtým dostal Hassanovu fotku a očakával ho na hranici, vysvetľuje matka. Hassan mal na ruke napísané jeho telefónne číslo. Nebola to náhoda, ale niečo, čo sa matka naučila počas občianskej vojny v Sýrii.
„To číslo som mu na ruku napísala preto, že na takejto ceste sa mu mohlo prihodiť čokoľvek,“ vysvetľuje Pisetska.
Hassan prekročil hraničný priechod Vyšné Nemecké 5. marca 2022 s malým ruksakom a taškou v rukách.
„Do tašky si chcel zabaliť sladkosti pre bratov a sestry z hraníc a priniesť im ich do Bratislavy,“ smeje sa mama. Súrodenci sa mu totiž sťažovali, že sladkosti sú na Slovensku drahé.
Príbeh rodiny sa dotkol mnohých ľudí po celom svete. Čoskoro nasledovali hovory zo Sýrie, z Japonska, Číny a ďalších krajín.
„Deti sa dokonca dvakrát zapojili do živého vysielania v angličtine,“ tvrdí matka.
Pisetska verí, že zverejnený príbeh o ceste jej syna bol vhodným príkladom určený ľuďom na to, aby pochopili, že je dôležité navzájom sa podporovať a pomáhať si.
Rodina opäť pokope
Keďže dobrovoľníci na Slovensku už poznali jej deti, pokúsili sa zo Záporožia evakuovať aj ich mamu a starú mamu.