BRATISLAVA. Pri čerpaní informácií o korupcii a nastoľovaní spravodlivosti ľudia najviac dôverujú médiám a protikorupčným mimovládkam, najmenej politikom.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Focus pre Transparency International Slovensko. Informácie čerpajú predovšetkým z tradičných médií.
Tretina vyhľadáva zdroje náchylné na skreslenia
Transparency pripomína, že vývoj v oblastiach boja s korupciou a právneho štátu väčšia časť respondentov vidí pesimistickejšie, ako ukazujú dáta. Informácie o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti čerpajú Slováci podľa prieskumu predovšetkým z tradičných médií (62 percent). Ide najmä o spravodajské médiá.
Dvaja z troch slovenských novinárov zažili za posledný rok hrozbu, či útok, ukázal prieskum Čítajte Tretina obyvateľov Slovenska čerpá primárne informácie o týchto témach zo zdrojov náchylnejších na skreslenia. Ide predovšetkým o sociálne siete (17 percent), diskusie s rodinou, kolegami či známymi (13 percent) a v prípade šiestich percent populácie čerpajú aj z tzv. "alternatívnych médií".
Cieľom prieskumu bolo základné zmapovanie zdrojov, ich dôveryhodnosti a zorientovanosti obyvateľov Slovenska pri témach korupcie a právneho štátu.
Najmenej dôverujú politikom
Za najdôveryhodnejšie zdroje informácií v týchto témach považujú respondenti médiá a konkrétnych novinárov (20 percent) a protikorupčné mimovládne organizácie (19 percent).
Nasledujú orgány presadzovania práva, v prípade prokuratúry je to 15 percent, polície 11 percent a súdov deväť percent. Najmenej dôveryhodní aktéri pri informovaní o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti sú politici (tri percentá).
Prieskum podľa Transparency ukázal aj to, že pri vnímaní trendov v oblasti korupcie a právneho štátu je väčšia časť ľudí prehnane pesimistická. Z piatich otázok o vývoji situácie v týchto témach od posledných parlamentných volieb v roku 2020 odpovedala väčšina respondentov v súlade s faktami len v jednom prípade.
Podrobnejší pohľad na dáta ukazuje, že odhad pravdivosti výrokov sa líši aj podľa niektorých sociodemografických charakteristík respondentov. Pri väčšine otázok mali napríklad mladší a vzdelanejší respondenti tendenciu vnímať trendy pozitívnejšie ako staršia generácia a ľudia s nižším vzdelaním.
Prieskum, ktorý na reprezentatívnej vzorke 1017 respondentov vykonala agentúra Focus pre Transparency, bol realizovaný začiatkom februára.
