Príjemný víkend! V recenzii na inscenáciu Kocúrkovo v Slovenskom národnom divadle napísala reportérka Soňa Jánošová na adresu Michala Nogu: "Výkon talentovaného herca trpiaceho achondropláziou bol pre mnohých divákov prekvapivý."
Táto veta sa herca dotkla a následne si ju museli vyjasniť. Prečo bola táto formulácia necitlivá a ako by bolo vhodnejšie hovoriť o jeho znevýhodnení, aj to sa dozviete z ich rozhovoru.
Ako vzdelávať mladých ľudí o partnerských a sexuálnych vzťahoch, o tom sa intenzívne hovorí v poslednom období aj v spojitosti s reformou školských osnov. Nový pracovný zošit z dielne vedkýň SAV vznikol nezávisle od nej.
Reportérka Michaela Žureková si ho prečítala a píše, že okrem iného učí aj ako si nastaviť hranice vo vzťahoch, ako empaticky komunikovať či ako pracovať s odmietnutím inej osoby.
O tom, ako dopadol experiment zo začiatku 50. rokov minulého storočia, keď začali v Československu fungovať jasle s nepretržitou prevádzkou, a prečo mali nepredstaviteľne neblahé účinky na deti, sa dočítate z ďalšieho článku.
A prinášame vám aj recenzie na Búrlivé výšiny v trnavskom divadle či nový film Tár s Cate Blanchett a seriálovú novinku Einstein.
Herec Michal Noga: Ja achondropláziou netrpím, iba ju mám

"Paradoxné je, že keď som bol dieťa, rodičia ma vzali na stretnutie detí s achondropláziou v Česku, a práve vtedy som sa cítil úplne iný. Bol som tam síce medzi svojimi, ale rozhodne som sa tak necítil," vraví herec Michal Noga.
Hrá v divadle, vo filmoch aj v seriáloch a nechce, aby sa jeho herecká kariéra zakladala na jeho znevýhodnení.
„Osobne nemám rád, keď sa moje znevýhodnenie zdôrazňuje a keď sa akcentuje v nejakom nevhodnom kontexte. Napríklad slovné spojenie "trpí achondropláziou" je naozaj zvláštne. Ja ňou netrpím, iba ju mám,“ zdôrazňuje.
„Mnohí ľudia mi hovoria, že je super, že Slovensko má aj herca ako som ja a vravia, že môžem hrať akékoľvek postavy. Nemôžem. A som si toho úplne vedomý. Divadlo je v tomto smere otvorenejšie, lebo môj vzrast sa dá využiť na štylizáciu alebo interpretáciu. Vo filme je to náročnejšie a zavolajú ma iba vtedy, keď je v scenári jasne napísane: príde malý človek.“
V pondelok ráno do jaslí, v piatok večer domov. Ako socializmus posielal bábätká na týždňovky

Začiatkom 50. rokov minulého storočia, keď komunistický režim na svoje budovanie potreboval každého vrátane žien, ktoré len prednedávnom porodili, sa spoločenský experiment jasiel s nepretržitou prevádzkou len rozbiehal.
O desať rokov neskôr boli týždenné jasle v socialistickom Československu na vrchole svojej popularity aj napriek tomu, že pribúdalo dôkazov o ich škodlivosti. Odborníci poukazovali na to, že odlúčenie detí od rodín v útlom veku môže vyvolať vážne emocionálne aj sociálne problémy a že len kolektívna výchova detskej duši nestačí.
Odviesť bábätko v pondelok ráno do jaslí a vyzdvihnúť si ho v piatok večer však bola realita tisícok rodín.
„Vzali mi ho do jasieľ, aj na noc, lebo som chodila na tri zmeny. Chodila som za ním každý deň, poobede alebo doobeda,“ uvádza pamätníčka, ktorá do jaslí s nepretržitou prevádzkou v Banskej Štiavnici dávala svojho syna.
Naučí nielen nasadiť kondóm, ale aj ako sa vžiť do druhých. Pracovný zošit predbehol novú reformu

Rozširuje aj poznatky o sexuálnej orientácii a LGBTI+ ľuďoch, bezpečnom sexe a ochrane pred pohlavne prenosnými ochoreniami.
Nový pracovný zošit z dielne SAV o partnerskej a sexuálnej výchove, určený pre stredoškolákov, prichádza v čase, keď sa na verejnosti hovorí o zásahoch ministra školstva Jána Horeckého do pripravovaných osnov vzťahovej a sexuálnej výchovy na školách.
Zošit obsahuje šesť tematických celkov a mládež od 15 do 19 rokov podnecuje aj k premýšľaniu nad tým, čo je súhlas a nesúhlas, napríklad v sexe, ako si nastaviť hranice vo vzťahoch, ako empaticky komunikovať či ako pracovať s odmietnutím inej osoby.
Sú najväčšie aj najohrozenejšie. Začnú u nás dropy konečne hniezdiť?

„Drop kedysi žil na Slovensku úplne bežne, bol prirodzenou súčasťou našich stepí. Mali sme výrazne väčšiu populáciu ako susedné Rakúsko. Dnes je to naopak. U nás takmer vyhynul. Aktuálne medzi slovenským, rakúskym a maďarským územím zimuje 500 dropov.
Takže všetky tri krajiny sú rovnako kľúčové pre zimovanie tejto populácie na trojmedzí, ide tu doslova o spoločnú populáciu,“ hovorí Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Stojíme uprostred Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia, kúsok za Rusovcami, pri bývalých štátnych hraniciach. Neďaleko je trojmedzie s Rakúskom a Maďarskom. Kým na rakúskej a maďarskej strane tvoria krajinu drobné políčka s rôznymi obilninami, remízkami a lesíkmi, na slovenskej strane sú to zliate súvislé celky.
Kam sa človek pozrie, obrovská monotónna plocha, na rozlohe niekoľkých futbalových ihrísk len monokultúra, z hľadiska prírody prakticky mŕtva pôda.
Pritom práve tu sa má chrániť náš najohrozenejší druh vtáka, drop veľký.
Majestátny vták s dlhým krkom je vôbec najväčším lietajúcim vtákom na kontinente. Nič ťažšie už vzlietnuť nedokáže.
A ani prísna ochrana na papieri nedokáže zabezpečiť, aby tu hniezdil. V zóne monokultúr to má totiž veľmi ťažké. Situácia sa má ale konečne zmeniť.
Cate Blanchett má asi Oscara vo vrecku. Je vynikajúca, hodnotí jej výkon vo filme Tár dirigentka

Do kín prišiel film Tár, ktorý má šesť oscarových nominácií. Už teraz sa dá povedať, ktorú z nich s veľkou pravdepodobnosťou premení. Bude to kategória najlepšia herečka v hlavnej úlohe. Vďaka Cate Blanchett.
Exceluje v úlohe dirigentky Lydie Tár. „Cate Blanchett je vo filme fantastická, je to jej životná úloha,“ hovorí slovenská dirigentka, žijúca v Česku, Michaela Rózsa Růžičková. Je jednou z mála žien, ktoré dirigujú orchestre.
Oceňuje na nej nielen to, ako zvládla charakterovú kresbu svojej postavy, ale aj to, ako vierohodne stvárnila dirigentku.
„Technicky sa blíži k skutočnému dirigentskému prejavu. Sú tam pasáže, pri ktorých by orchester naozaj mohol zahrať podľa jej vedenia.“
Búrlivé výšiny nie sú o láske. Sú o duševných mrzákoch, ktorí jej nie sú schopní

„Ty zvrhlé šteňa, prestaň vrieskať, lebo ti odstrihnem jazyk, počuješ?!“ kričí opitý majiteľ Búrlivých výšin Hindley na svojho malého syna predtým, ako ho vyhodí von oknom.
Ani ďalší majiteľ Heathcliff nie je lepší. S potešením spomína, ako hneď prvú noc svojej žene obesil psíka. Chcel jej dať najavo, aký život ju odteraz čaká.
Môžu byť títo ľudia hrdinami Búrlivých výšin? Románu, ktorý sa v predstavách spája s osudovou láskou až za hrob?
Môžu, pretože Búrlivé výšiny Emily Brontëovej sú o láske len pramálo. V skutočnosti je to román o duševne zmrzačených ľuďoch, ktorí sú ozajstného citu takmer neschopní. Hovorí o tom aj inscenácia, ktorú v Divadle Jána Palárika v Trnave režíroval Marián Amsler.
Televízia Joj predstavila hrdinu, ktorý je výnimočný. V seriáli, ktorý taký nie je

Televízia Joj skončila s nedeľným vysielaním seriálu Iveta, no okamžite zaplnila uvoľnený priestor novinkou. Nasadila Einsteina.
Hrdinom príbehu je údajný prapravnuk Alberta Einsteina, profesor Filip Koenig. Neznesiteľný človek s geniálnym mozgom, so smrteľnou chorobou a sklonmi k excentrickému správaniu.
Ako génius je to celkom iná kategória, vo všetkom je zrýchlenejší a výstrednejší než ostatní. V minúte odkrýva zložité súvislosti a ešte popritom trúsi výsmešné komentáre o neschopnosti policajtov. Bolo by to v poriadku, keby to nebolo často silené a pri dĺžke prvej časti viac únavné ako vtipné. Z Filipa sa miestami stáva šaškujúca figúrka.
Kultúrne tipy

Jarná edícia festivalu Konvergencie venovaná hudbe Leoša Janáčka, otvorená Slovenská národná galéria, Wagnerov Tristan a Izolda v Slovenskej filharmónii aj komédia o tom, či sme hypochondri. Kam za kultúrou v nasledujúce dni?
Víkendový recept

Bábovky, hrnčekové koláče aj zákusky. Vybrali sme pre vás desať receptov na krásne mramorové koláče.
Víkendový kvíz

Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.