BRATISLAVA. Baňa Rozália pri obci Hodruša-Hámre smerom na Banskú Štiavnicu sa pýši zaujímavosťou, že je poslednou baňou v strednej Európe, v ktorej sa ešte ťaží zlato. No len navonok.
V komunikácii s úradmi baníci neťažia zlato, ale polymetalickú rudu, ktorá okrem iného obsahuje aj malé stopy zlata. Vďaka tejto interpretácii chce banská firma ušetriť milióny eur na poplatkoch štátu.
Príbeh bane Rozália je pritom celkom dramatickým podnikateľským príbehom s relatívne úspešným koncom.
Pôvodne sa tu ťažila medená ruda, no po Nežnej revolúcii sa mala baňa zatvoriť. Tesne predtým v nej však geológovia nečakane objavili zlato.
Ťažbu prebrala súkromná firma Slovenská banská, spol. s r. o.Deväťdesiate roky boli náročné, cena zlata klesala a firma sa ocitla na pokraji bankrotu. Situácia sa zmenila až v novom tisícročí, keď začala cena zlata stúpať a keď v roku 2009 geologický prieskum odhalil nové nálezisko.
V posledných rokoch sa už zisky Slovenskej banskej spoločnosti pohybujú ročne okolo piatich miliónov eur.
Nižšia sadzba
Zlato, ktoré sa v bani vyťaží, však ako každé iné nerastné bohatstvo patrí štátu. Banská firma ho môže ťažiť a predávať, no musí za to štátu odvádzať poplatky.
