Ich príbehy a životné skúsenosti sú rôzne. Jeden býva v hlavnom meste, druhá sa pre výdavky presťahovala z okolia Košíc do menšej obce v okrese Trebišov, tretia žije na Považí.
Jednu partner opustil, keď sa naplno prejavil autizmus ich syna, ďalšia zistila, že manžel po sebe zanechal značné dlhy. Pracujú, poberajú rôzne druhy príspevkov, dávok, využívajú zbierky aj pomoc neziskových organizácií. Výdavky a príjmy sa im však každý mesiac dostávajú v lepšom prípade na nulu.
Všetci traja patria do veľkej skupiny ľudí, ktorá si nesmierne ťažko hľadá a udržiava oficiálne zamestnanie. A ak ho aj majú, neznamená to, že žijú pohodlný život v dôstojných podmienkach a stabilite. Tieto desiatky tisíc ľudí musia vynaložiť všetky sily, aby ich aj s deťmi nestiahla špirály chudoby, z ktorej sa nedá vymaniť.
Jednorodičia.
Aj mama autistu potrebuje hypotéku
„So stravou by som bola mesačne asi sto eur v mínuse. Každý mesiac to však nejako vyčarujem,“ vraví Silvia Sopková. Jednou z možností, ako dostať príjmy a výdavky na nulu, je, že syna do školy odvezie iba trikrát do týždňa, aby ušetrila na benzíne. Snaží sa privyrobiť si predajom výživových doplnkov, robí si aj masérsky kurz a v budúcnosti sa jej rysuje možnosť pracovať ako inštruktorka plávania pre mentálne znevýhodnené deti.
Keď sa pred štyrmi rokmi s partnerom a malým dieťaťom presťahovala z Cypru do rodných Košíc, začali sa naplno prejavovať autistické črty ich vtedy trojročného syna.
„Syn kričal, plakal a vrieskal hodiny a hodiny. Partner túto situáciu nezvládal, náš vzťah veľmi trpel a on sa rozhodol vrátiť sa na Cyprus,“ vraví. Bývalému partnerovi rozhodnutie spätne nevyčíta, ich vzťahy sú dobré a na syna prispieva tak, ako je v jeho finančných možnostiach možné.
