Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„Mrzí ma, že máme pacientov, ktorí nechodia na prevenciu. Niektorí nechodia, lebo nechcú. Mnohí pacienti by však radi išli, ale nedostanú sa k lekárovi. Potom prídu s príznakom, ktorý svedčí o onkologickom ochorení už v neskorom štádiu, a nemôžeme im pomôcť,“ odpovedá bývalá ministerka zdravotníctva za Smer ANDREA KALAVSKÁ na otázku, aké sú ukazovatele kolapsu zdravotníctva.
Hovorí aj o reforme nemocníc, o pôsobení Vladimíra Lengvarského na ministerstve, nemocniciach Bory a Rázsochy, o manažmente pandémie covidu-19 či o tom, či ju niekto lákal na kandidátku do najbližších volieb.
Andrea Kalavská
- od 22. marca 2018 do 17. decembra 2019 bola ministerkou zdravotníctva za Smer, predtým bola štátnou tajomníčkou ministerstva zdravotníctva,
- dnes pracuje na I. internej klinike Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava,
- vyštudovala všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, doktorandské štúdium verejného zdravotníctva absolvovala na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, špecializačné skúšky v odboroch vnútorné choroby a tropická medicína vykonala na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a habilitáciu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde získala titul MHA.
Banskobystrický župan Ondrej Lunter a bratislavský župan Juraj Droba hovoria, že za tri týždne nastane kolaps zdravotníctva. Ako sa však spozná kolaps? Nežijeme ho už dlhšie? V zdravotníctve to asi nie je konkrétny bod.
Úplne súhlasím a myslím si, že žijeme kolaps zdravotníctva. Pre mňa je tiež rečnícka otázka, kto a kedy si povie, kedy je kolaps zdravotníctva.
Podľa mňa ako človeka, ktorý je poberateľom zdravotnej starostlivosti, pracuje ako bežný lekár a ktorý niekedy riadil tento rezort, je slovenské zdravotníctvo dlhodobo kolabujúce. Myslím si, že aj pacienti a bežní ľudia sú toho svedkami a zažívajú to na vlastnej koži.
Čo by mohli byť ukazovatele kolapsu? Napríklad čakacie lehoty sa predlžujú. Kým pred štyrmi rokmi mohol pacient čakať na výmenu kolena šesť mesiacov, teraz rok. Napadá vám ešte niečo, podľa čoho by sa dal merať kolaps?
Sú to čakacie lehoty k špecialistom, ako ste spomenuli. Je to aj primárna sféra – pediatri a všeobecní lekári, dostupnosť ich zdravotnej starostlivosti.
Chýba nám veľa pediatrov a všeobecných lekárov. Ľudia už za primárnym kontaktom musia dochádzať dlhšie vzdialenosti. Takisto dostať sa na onkológiu včas je extrémne ťažké.
Lekárku robím už takmer 20 rokov, s výnimkou štyroch rokov, keď som bola na ministerstve zdravotníctva. Mrzí ma, že máme pacientov, ktorí nechodia na prevenciu. Niektorí nechodia, lebo nechcú. Mnohí by však radi išli, ale nedostanú sa k lekárovi. Potom prídu s príznakom, ktorý svedčí o onkologickom ochorení už v neskorom štádiu, a nemôžeme im pomôcť. Aj toto je kolabujúci systém.
Nemáme prevenciu, prvozáchyt ochorení. Veľmi veľa ochorení je vďaka vede 21. storočia liečiteľných, ale vinou kolabujúceho zdravotníctva pacienti, ktorí mohli žiť, nežijú. Sú to tvrdé slová. Sú to stále odvrátiteľné úmrtia.
Keby primárna sféra a špeciálne ambulancie fungovali v poriadku, keby sme dostali špičkovú koncovú zdravotnú starostlivosť, tak by sme menej umierali.
Pre Hospodárske noviny ste povedali, že ste veľmi držali palce Vladimírovi Lengvarskému. Čo sa z vášho pohľadu stalo? Prečo neuspel a skončil?
Fanúšikovať sa dá dobrému aj zlému tímu. Niekto je veľkým fanúšikom, lebo chce, aby zápas skončil víťazne, pretože mu záleží na tom, aby Slovensko a slovenské zdravotníctvo bolo trošku lepšie. Z toho titulu som mu bola naklonená.
Nehovorím o jeho dobrom alebo zlom pôsobení, ale chcela som, aby sa to niekam posunulo v rámci dobrého.
Bol podľa vás slabý minister?
