BRATISLAVA. Dočasne poverený minister školstva Ján Horecký chce získať viac času na podporu školského zákona v parlamente.
Uviedol to na tlačovej konferencii po tom, ako novelu presunul na ďalšiu schôdzu.
Rokovanie o novele zákona o výchove a vzdelávaní bolo pôvodne v parlamente naplánované na utorok ráno.

Minister pozýva na rokovanie poslancov demokratických strán. "Nemienim pri takom dôležitom zákone nič riskovať. Chcem pracovať tak dlho s ďalšími aktérmi v rámci všetkých politických demokratických reprezentácii, aby som mal istotu, že zákon prejde tak, ako ho potrebujeme," povedal Horecký.
Školský zákon označil za dobrý pre deti, mládež aj rodičov.
Odklad by nemal ohroziť peniaze z plánu obnovy
Horecký je pripravený pri školskom zákone ustúpiť všade tam, kde "celkový súčet pozitívnych opatrení preváži prípadné nedokonalosti".
Zároveň poukázal, že posunutie školského zákona zatiaľ neohrozuje financie z plánu obnovy, na ktorý je naviazaný. Tretia žiadosť o platbu je posunutá na september a zákon môže v júni podpísať prezidentka Zuzana Čaputová, vysvetlil Horecký. Všetko by tak podľa neho bolo splnené.

Návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z dielne rezortu školstva ráta so zavedením právneho nároku na prijatie v materskej škole.
Uľahčiť by mohol sprístupnenie právneho nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Novelou sa majú plniť aj niektoré ciele plánu obnovy.
Horecký chce hľadať dohodu aj s Gröhlingom
Novela by v prípade schválenia dávala školám návod aj na segregovanie, tvrdí poslanec a bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS).
Navrhovaná legislatíva podľa neho hovorí o vyčleňovaní detí so špeciálnymi potrebami a prináša tiež nevymožiteľnosť pomoci deťom, keďže by školy mohli odmietnuť pomoc, o ktorú rodičia požiadajú.
Návrh je podľa Gröhlinga proti deťom, rodičom a kritizujú ho odborníci, medzi nimi aj komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením Zuzana Stavrovská.
Gröhling tvrdí, že pokiaľ by rodič prišiel s dieťaťom na školu a požiada o podporné opatrenia, teda buď o asistenta, stretnutie s psychológom či doučovanie, podľa návrhu by mu škola mohla odmietnuť poskytnúť pomoc.

"V praxi sa stane, že školy nedostanú finančné prostriedky na to, aby mohli poskytnúť takúto pomoc a budú odmietať žiakov so znevýhodnením. Rodičia sa buď zmieria s tým, že nebudú mať takúto podporu, alebo im zákon hovorí, že sa im bude hľadať iná škola. Niekde inde, kde budú môcť cestovať. Vznikne jedna škola v regióne, ktorá sa obetuje a bude prijímať všetky takéto deti," priblížil Gröhling na utorkovej tlačovej konferencii. Tvrdí, že ide o ukážkový príklad segregovania.
Gröhling kritizuje, že Horecký neprišiel návrh predložiť. Chcel, aby sa o ňom rokovalo v parlamente a aby následne dočasne poverený minister školstva novelu stiahol na prepracovanie. O mesiac na ďalšej riadnej schôdzi by mal podľa poslanca prísť s novým znením návrhu.
Horecký podľa svojich slov od Gröhlinga nepočul veľké výhrady. Dočasne poverený minister vecné nedostatky z jeho strany nevníma ako zrozumiteľné. "Som pripravený hľadať s ním dohodu," dodal.
Pôvodný návrh zákona zavádzal podľa exministra povinné financovanie asistentov, ako aj podporné opatrenia, ktoré mali byť pre žiakov narokovateľné, riešil tiež pomoc žiakom pre každé dieťa aj bez diagnostiky.
Počet segregovaných detí rastie, kvalita ich vzdelania klesá
Novelu kritizuje aj Amnesty International. Návrh podľa organizácie ignoruje, že desiatky tisíc rómskych detí sú v dôsledku segregácie uväznené v bludnom kruhu chudoby a vyčleňovania.
Neschopnosť presadiť zákaz diskriminácie v prístupe k vzdelaniu má podľa Amnesty dlhodobé a ďalekosiahle dôsledky pre 20 000 až 30 000 rómskych detí, ktoré sú naďalej vystavené segregácii a vzdelávaniu nízkej kvality.
Organizácia konštatuje, že počet segregovaných detí rastie, kvalita ich vzdelania však klesá.
"Aj novovznikajúce nástroje na predchádzanie diskriminácii, akým je právny nárok na miesto v materskej škole, môžu mať len veľmi malý vplyv na predchádzanie segregácii a jej odstránenie, ak nie sú sprevádzané systémovými a komplexnými opatreniami, ktoré v zákone celkom chýbajú," upozorňuje riaditeľ organizácie Rado Sloboda.

Amnesty konštatuje, že až 65 percent rómskych detí je vzdelávaných v triedach, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti. Väčšina škôl, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti, sa nachádza v blízkosti segregovaných rómskych lokalít.
Organizácia pripomína nedávny rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý vytýčil, že "štát v spolupráci s obcou musia prijať účinné opatrenia, aby segregácii zabránili, nie sa iba nečinne prizerať a odvolávať sa na strohú, často zle interpretovanú dikciu zákona".
Súdom navrhované opatrenia sa v novele zákona podľa Amnesty nenachádzajú. Novela prináša i zavedenie úvodných ročníkov, ktoré Amnesty považuje za rizikové riešenie, a obáva sa, že prakticky ide o znovuzavedenie nultých ročníkov, ktoré sa v minulosti ukázali ako segregačné, s negatívnym vplyvom na kvalitu vzdelania aj úspešnosť detí v ďalšom štúdiu.
Amnesty upozorňuje aj na neprimerane vysoké zastúpenie rómskych detí v systéme špeciálneho vzdelávania. Na viac ako troch štvrtinách špeciálnych škôl a tried sa vzdelávajú prevažne alebo výlučne rómske deti.
Organizácia žiada, aby vláda a ministerstvo prijali účinné a komplexné opatrenia na predchádzanie segregácii a jej odstraňovanie.
Trom hodinám telesnej chýba systémový prístup
Vyučovací predmet telesná a športová výchova by mohla byť povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dve hodiny týždenne.
Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania. Predložili ju poslanci za OĽANO.
Výnimku by mali podľa návrhu základné školy, ktoré majú menej ako päť tried, keďže sa predpokladá, že nemajú telocvičňu.
Predkladatelia tvrdia, že telesná a športová výchova je jediným predmetom, ktorý má priamy vplyv na fyzické aj duševné zdravie detí a mládeže. Navrhovaná legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. septembra.
Zavedenie povinných troch vyučovacích hodín telesnej výchovy je v súčasnej situácii nepremyslené nesystémové riešenie, ktoré drvivá väčšina riaditeľov nedokáže reálne zabezpečiť.
Reagovali predstavitelia piatich organizácií zastupujúcich štátne aj neštátne základné školy – Asociácia evanjelických škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie základných škôl Slovenska a Zväz školských asociácií a združení SR.
V stanovisku Horeckému síce zdôraznili potrebu zvýšenej pohybovej aktivity na zlepšenie fyzického i psychického zdravia detí, avšak upozornili na to, že "jej zavedenie bez zohľadnenia ďalších súvislostí by dostalo drvivú väčšinu riaditeľov a zriaďovateľov do pozície vazalov úlohy, ktorú v súčasnosti z viacerých dôvodov nedokážu ani reálne zabezpečiť".
Realizáciu zámeru zvýšenia hodín telesnej výchovy bez komplexného systémového riešenia považujú školské organizácie za škodlivý, jednostranný a nekoncepčný krok s predpokladanými vážnymi dôsledkami pre školskú prax.