BRATISLAVA. Prípad vedkyne Miroslavy Kačániovej zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorá za minulý rok vykázala 280 publikácií, vyvolal vo vedeckej komunite búrlivé reakcie. Ukázal však aj nedostatky v rozlišovaní kvalitnej a nekvalitnej vedy a rovnako aj v jej oceňovaní.
Podozrivú publikačnú činnosť Kačániovej si ešte pred článkom v SME všimla aj úradníčka Marta Dušková, ktorá v Centre vedecko-technických informácií kontroluje, či si vedci vykazujú svoje publikácie správne. Táto kontrola sa robí preto, lebo ministerstvo školstva potom aj na základe vykázaných publikácií prerozdeľuje vysokým školám dotácie určené na vedu.
Kačániová je už niekoľko rokov za sebou s veľkým náskokom najviac publikujúcou vedkyňou spomedzi všetkých zamestnancov vysokých škôl. V roku 2021 mala 266 publikácií, v 2020 170 publikácií a v 2019 143 publikácií. Iní vedci pritom bežne hovoria, že sú radi, ak sa im podarí popri pedagogickej činnosti napísať za rok nanajvýš niekoľko vedeckých článkov.
Väčšina Kačániovej publikačných výstupov vyšla v zborníkoch, ktoré vydala Regionálna rozvojová agentúra pre rozvoj Dolného Zemplína. Pred vydaním zborníkov mali príspevky zaznieť na medzinárodných online konferenciách organizovaných agentúrou, no podľa Centra vedecko-technických informácií sa pravdepodobne vôbec neuskutočnili. Zborníky teda mohli vzniknúť podvodne.
Formát vedeckých konferencií, ktoré sa konajú online, priniesla pandémia. „Štandardne na internete jednoducho a ľahko dohľadáte informácie o konferencii – pozvánku, program, možnosti registrácie a podobne. V prípade týchto konferenčných zborníkov sa nám žiadne údaje o konferenciách nepodarilo nájsť,“ hovorí Dušková.
Dušková telefonovala s riaditeľom Regionálnej rozvojovej agentúry pre rozvoj Dolného Zemplína Pálom Bartom, ktorý je v zborníkoch uvedený ako člen vedeckej rady, no ten nevedel k zborníkom poskytnúť žiadne informácie.
Aj denník SME sa snažil s Bartom viackrát spojiť, ale nedvíhal telefón a neodpisoval na SMS.

Kačániová si za svoju kariéru vykázala v zborníkoch tejto neznámej agentúry zhruba 600 vedeckých článkov. Dušková však o vedeckom charaktere týchto článkov pochybuje. „Ide o krátke dvoj- či trojstranové texty v rovnakej štruktúre, opisujúce základné charakteristiky, často sú jednotlivé formulácie viet nejasné a s nesprávnym slovosledom či skloňovaním,“ tvrdí.