Pred sto rokmi v Lipnici nad Sázavou zomrel bohém. Nemal ani štyridsať, v mestečku budil pozornosť a farár ho nechcel ako neverca pochovať na cintoríne. Napokon preňho vyprosili miesto pri zadnom múre.
Kým iných, dávno zabudnutých spisovateľov odprevádzali davy, strieľali im salvy a vzdávali štátne pocty, Jaroslav Hašek zomrel ako niktoš: bez peňazí, s dlhmi, mimo literárnej Prahy. Bol to však práve on, kto sa stal svetovým autorom. Jeho spisovateľské začiatky sa viažu k Slovensku.
Pozdrav z Brezovej z 2. 8. 1900. (zdroj: Literárny archív Pamätníka národného písomníctva v Prahe)Pozdrav od cestovatelů po Uhrách
„Přešli jsme Tatry, bez průvodce. Viděli jsme horská jezera a šli pralesy, jimiž jsme si museli raziti cestu, neboť cest tam není.“
Text tohto znenia sprevádza pohľadnicu zaslanú do Česka 10. augusta 1901 z Liptovského Mikuláša, na poštovej pečiatke je Liptószentmiklós. Slovensko vtedy ešte neexistovalo, krajina bola súčasťou Uhorska.
Kto bol skutočný Švejk? Čítajte Text pokračuje: „Museli jsme přelézt pásmo asi 2000 m. vysoké, chtěli-li jsme se dostati do Uher. Bylo nám velmi zima. Nyní však již jsme v údolí Váhu ve Sv. Mikuláši. Nyní půjdeme na Růžomberk, odtud na Oravu a z Oravy dolů do zvoleňské župy atd. Nazdar!“
Cestovateľ, ktorý sa chválil prechodom našich veľhôr, bol budúci svetoznámy spisovateľ Jaroslav Hašek. Cestoval spolu s mladším bratom Bohuslavom a nebola to prvá ani posledná z jeho ciest po Horných Uhrách.
