Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského, na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.
Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.
Je to jedno z najšťastnejších miest na svete. Aspoň to ukazujú svetové rebríčky, ktoré mapujú spokojnosť obyvateľov so životom v metropolách. Polovica ľudí chodí do práce na bicykli, pracujú kratšie, je tam bezpečne, majú výborné zdravotníctvo.
Miestni vyznávajú hygge – snažia sa žiť vyrovnaný a spokojný život. A zoznam pokračuje ďalej a ďalej. Vitajte v Kodani.
Presne tu sa ocitla aj Simona z Košíc, ktorá si však Dánsko vybrala skôr z pragmatických dôvodov. V krajine môže ktokoľvek požiadať o štipendium – bez ohľadu na to, aké má študijné výsledky či finančné zázemie.
Aj preto sa sem za štúdiom vyberú ročne tisíce študentov a študentiek z celého sveta. Ak chce študent v Dánsku získať štipendium, stačí mu na to jediná podmienka – nájsť si popri štúdiu tzv. part-time job.
Možnosti, ktoré Dánsko ponúka
Keď bola Simona stredoškoláčka, do školy prišli ľudia z agentúry a propagovali štúdium v zahraničí, prevažne v Škandinávii.
Simona si vtedy vybrala Dánsko. „Už v skorom veku je tu pomerne jednoduché finančne sa osamostatniť. Na Slovensku by som si to nevedela predstaviť,“ rozpráva.
„Vedela som, že ak chcem ísť študovať do zahraničia, budem sa o seba musieť finančne postarať sama. Samozrejme, rodičia mi vedeli poskytnúť nejaké financie na prvé mesiace, ale nie na celé štúdium. A preto mi Dánsko vychádzalo ako najlepšia možnosť,“ pokračuje.
Simona v Kodani napokon zostala aj po škole. V tomto je jej príbeh podobný s Petrom z Levíc, ktorý do Dánska prišiel len na výmenný pobyt, no napokon tam zostal žiť.
Podľa Simony by bolo hlúpe po skončení školy nevyužiť možnosti, ktoré Dánsko ponúka. Pri hľadaní práce je veľkou výhodou diplom z dánskej univerzity. Ľudia veľmi dôverujú svojmu vzdelávaciemu systému.
Veľa programov, ktoré univerzity ponúkajú, sa zameriavajú na profesie, ktoré sú momentálne na trhu práce naozaj potrebné – čo bol aj prípad Simony. Celé jej štúdium sa sústredilo na vývoj digitálnych riešení, či už v súkromnom alebo vo verejnom sektore. Tejto práci sa Simona venuje dodnes.
Kodaň bola pre Simonu kultúrnym šokom (zdroj: Svitlana Rom / Pixabay)Kultúrny šok...
... v dobrom. Tak opisuje Simona svoje začiatky v Kodani. Otvorenejší ľudia, dobré ekonomické podmienky, ktoré umožňujú žiť spokojný život. „V Dánsku platí tzv. Work to Live.
Čiže práca slúži aj na sebarealizáciu, ale primárne zabezpečuje prostriedky, aby si človek mohol život užívať aj mimo práce,“ približuje život v Dánsku. Často sa jej v práci stane, že polovica kolegov odíde o tretej poobede z roboty, pretože ide po dieťa do škôlky či do školy, a nikto to nerieši.
Za jedinú bariéru, s ktorou sa v Dánsku stretla, považuje jazyk. Ak neovládate dánčinu, pracovné ponuky sa zúžia. No jazyk môže byť bariérou aj pri nadväzovaní kontaktov s lokálnymi ľuďmi.
Pre Simonu je dánčina dodnes snáď najväčšou výzvou života v Kodani. Dnes už jazyku rozumie no dobrej úrovni, avšak samotná komunikácia jej stále robí ťažkosti. Preto si pri hľadaní práce pozerala len ponuky, kde sa mohla dohovoriť v angličtine.
No keďže približne 86 percent Dánov a Dánok používa angličtinu ako svoj druhý jazyk, dá sa v krajine žiť aj bez znalosti dánčiny. Mnoho firiem tiež funguje na medzinárodnej úrovni, vďaka čomu je viac pracovných ponúk pre ľudí zo zahraničia.
Simona dnes o návrate na Slovensku neuvažuje. „Samozrejme, že by bolo krajšie žiť niekde, kde mám rodinu, priateľov z detstva, domov. Ale keď vnímam aktuálnu politickú, spoločenskú aj ekonomickú situáciu na Slovensku, mám pocit, že sa to neposúva vpred. Úprimne, nič ma momentálne späť neťahá.“
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského, na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.
Jeho vznik finančne podporila Európska únia. Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.
Autor: Barbora Labudová
Beata
Balogová
