BRATISLAVA. Keď sa Viera Tomanová stala komisárkou pre deti, Ľubomír Jahnátek šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, alebo keď sa Robert Fico usiloval dostať na Ústavný súd, opoziční politici sa rozhorčovali, že ide o politické trafiky.
Po voľbách sľubovali, že to zmenia a zavedú riadne súťaže. V skutočnosti často opakujú spôsoby svojich predchodcov.
„Výberové konania sa pomerne často obchádzajú straníckymi nomináciami, prípadne sa robia iba s cieľom zdania transparentnosti,“ hovorí Ján Ivančík z mimovládnej Transparency International Slovensko.
Ako príklad spomenul výber šéfov Slovenského pozemkového fondu, Protimonopolného úradu či členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie. Nešťastný bol podľa neho aj výber prednostov okresných úradov, riaditeľov nemocníc či šéfov úradov práce.
Aj prípad Martina Klusa pripomína trafiku za jeho politickú lojalitu. Klus ako podpredseda SaS a štátny tajomník ministerstva zahraničia nesúhlasil s odchodom strany z vlády.

Keď sa vrátil do parlamentu, SaS opustil a podporoval menšinovú Hegerovu vládu. Potom prišla nominácia na člena Európskeho dvoru audítorov, aj keď s auditom Klus nemá žiadne skúsenosti. Europoslanci z výboru pre kontrolu rozpočtu počas jeho vypočúvania viackrát použili slová „politická korupcia“.
Pre Slovensko je Klusov neúspech aj medzinárodnou hanbou. Vo výbore nedostal ani jeden hlas.
Prezidentka Zuzana Čaputová už vyzvala premiéra Hegera, aby stiahol Klusovu nomináciu.
Heger Klusovi odkázal, aby sa k tomu postavil čelom. „Hlasovanie hovorí jasne. Čísla rozhodli. Ja vždy preferujem ten prístup, že vyhrať majú tí najlepší,“ povedal. S Klusom sa majú stretnúť v piatok a dohodnúť sa na ďalšom postupe.
Denník SME prináša zoznam ďalších sporných nominácií končiacej vlády, ktoré sa javili ako politické trafiky pre lojálnych politikov, ktorým často chýbala aj kvalifikácia.