BRATISLAVA. "Zadržali sme osoby, o ktorých sme boli na základe dôkaznej situácie na 110 percent presvedčení, že v čase spáchania tohto ohavného skutku sa nachádzali priamo na mieste činu."
Výrok policajného prezidenta Štefana Hamrana po utorňajšom záťahu v kauze vraždy študenta Daniela Tupého si viacerí vysvetlili po svojom. On sám ho označil za súčasť taktiky pri vyšetrovaní. "Vieme, čo tým sledujeme," povedal.

Voči Hamranovým slovám sa ohradila bratislavská krajská prokuratúra, ktorej podlieha vyšetrovanie neobjasneného zločinu z novembra 2005.
Vyzvala ho, aby nezneužíval svoje postavenie a "bez poznania spisu a dôkaznej situácie nešpekuloval o skutkových okolnostiach a okruhu podozrivých".
Hamran to prvý raz povedal ešte v utorok vo vysielaní rádia Expres. Zopakoval to aj po kritike prokuratúry vo štvrtok na tlačovej besede.
Podráždená reakcia prokuratúry na slová policajného prezidenta pritom nie je novinkou.
Počas tzv. vojny v polícii sa Hamran dostal do sporu s bratislavskou či Generálnou prokuratúrou opakovane. Napríklad pre pochybné stíhanie vyšetrovateľov závažných káuz okolo Jána Čurillu, ktoré začala inšpekcia pod ministerstvom vnútra.
Môže však polícia s absolútnou istotou tvrdiť, že má dôkazy, kto bol v novembri 2005 na mieste vraždy?