SME

Na festivale skákal s pivom v ruke, keď ho zavolali na prvý pohovor v dánčine

Peter Šturc chcel ísť na pol roka do Španielska. Namiesto toho už šiesty rok žije v Kodani.

Peter sa na Slovensko z Dánska vrátiť neplánuje. (Zdroj: Z archívu Petra Šturca)

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského, na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Interaktívna verzia

Peter Šturc chcel ísť na pol roka do Španielska. Namiesto toho už šiesty rok žije v Kodani. „Žije sa tu lepšie a jednoduchšie než na Slovensku, ľudia sú tolerantnejší a menej negatívni,“ vymenúva prednosti života v zahraničí.

Je sobotné doobedie, desať hodín ráno, celá rodina nastupuje do auta. Stará mama omieľa, že potrebuje na leto kaliopky a tichošľapky. Smejeme sa na jej pomenovaní legín a pláteniek.

Rodičia z predných sedadiel nahlas rozmýšľajú, koľko priesad zo záhradného centra je dosť na to, aby sme mali krajšiu záhradu než susedia. Môžeme vyraziť. Kam? No predsa do Levíc.

Tak ako Bratislavčania chodia do Pandorfu a Spišiaci do Noweho Targu, ľudia z Hontu chodia buď do bystrickej Európy alebo do Levíc. Závisí to od toho, či ste južnejší alebo severnejší Hont.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

No my sme dnes do Levíc neprišli kvôli nákupom. Stretávame sa s 28-ročným Petrom, ktorý sa viac-menej náhodou dostal do Dánska. A späť na Slovensko sa už nevrátil.

Z Levíc do Kalifornie

„Moja prvá samostatná skúsenosť v zahraničí bol polročný študijný pobyt v Južnej Karolíne v USA. Mal som šestnásť rokov a bol to môj veľký sen. Dlho som spracúval rodičov, aby ma pustili. Najmä maminu, tá bola výrazne proti tomu, aby som v takom mladom veku odišiel na pol roka preč. Nakoniec však povolila,“ začína rozprávať Peter, keď sa usádzame v útulnej kaviarni za mestským úradom. Prezrádza, že v minulosti tieto priestory slúžili ako sýpka pre zrno.

Jeho škola bola na juhu Kalifornie, a tak okrem Američanov spoznal aj veľa ľudí z Latinskej Ameriky, najmä z Mexika. Okrem angličtiny si tak zlepšil aj španielčinu. „Američania sú neskutoční patrioti. V škole sme na začiatku každého dňa spievali americkú hymnu a všetky národné sviatky sa prežívali tak tisíckrát viac ako u nás.“

Keď dostane otázku, či nerozmýšľal v USA ostať a pokračovať v štúdiu, krúti hlavou. Odrádzali ho od toho vysoké náklady, minimálne na tých univerzitách, o ktoré by mal záujem.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Z Bratislavy do Dánska

Peter preto po maturite z levického gymnázia radšej pokračoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave na katedre geodézie. Mal jasno v tom, že chce niekam vycestovať vďaka programu Erasmus+. Jeho vysnívanou destináciou bolo Španielsko. Nanešťastie, jeho škola nemala zmluvu so žiadnou španielskou univerzitou.

„Potom som sa náhodou ocitol na prednáške nášho bývalého študenta, ktorý hovoril o svojom pobyte v Dánsku iba v superlatívoch. A mňa to očarilo natoľko, že som sa do Kodane prihlásil aj ja,“ rozpráva.

Počas celého štúdia býval na internátoch. V Dánsku sú to moderné tehlové budovy a každý študent má svoju vlastnú kompletne zariadenú izbu s kúpeľňou.

„Kuchyňa je zdieľaná a na každom poschodí sa nachádza len jedna. Stále je tam rušno a kopa interakcie medzi študentmi, častokrát tam len vysedávajú a pri pohári kávy, čaju alebo piva preberajú všetko možné. Väčšina študentov tam býva celoročne, takže internáty sú tomu prispôsobené. No napríklad celoročný pobyt na bratislavských Mlynoch si neviem predstaviť,“ vracia nás Peter do slovenskej reality.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Levice, regionálne centrum

Niektoré budovy bratislavských internátov sú schátrané podobne ako bývalý kultúrny dom Družba. Stojí oproti vynovenému levickému námestiu, čo vytvára zaujímavý kontrast.

Zatiaľ čo Námestie hrdinov v rokoch 2010-2011 kompletne obnovili – zrekonštruovali sa chodníky aj fontány, osadili sa informačné tabule, pribudli lavičky, osvetlenie a veľa zelene –, Družba je celá ošarpaná, má porozbíjané okná a steny sú plné grafitov.

Na to, čo s týmto objektom plánuje mesto robiť, sme sa spýtali aj primátora. Pretože nateraz slúži len ako miesto stretávania mladých, ktorí sem chodia potajme fajčiť a popíjať. „Potrebujeme investovať do kultúrnej infraštruktúry, Družba je zatvorená už niekoľko rokov, má potenciál byť nadregionálnym kultúrnym a kongresovým centrom,“ hovorí Ján Krtík, no kedy plánujú začať s revitalizáciou sa nedozvedáme.

Na levickom námestí zas stretávame dvoch starších pánov. V meste vyrastali a neskôr si tu založili rodiny. Odišli iba raz – na vojnu, aj to nedobrovoľne. „Pre mladých je to teraz asi iné. Nie je tu dostatok pracovných ponúk, ktoré by ich zaujali. Odchádzajú pracovať do Bratislavy či zahraničia,“ hovorí sedemdesiatnik Emil a skúma, či sa im oplatí sadnúť si na lavičku aj za cenu mokrých nohavíc.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„My vlastne ani nevieme, či by nám niekde bolo lepšie. Nemáme to s čím porovnať, v zahraničí sme neboli. Nevieme cudzí jazyk, iba ruštinu a do Ruska nás to neťahalo,“ dopĺňa ho jeho rovesník Jaroslav. Medzitým sa už stihli usadiť a zapáliť cigaretu. Popritom pospomínali, ako sa na tomto námestí hrávali ešte ako deti a ako sa odvtedy zmenilo.

Na prvý pohovor v dánčine rovno z festivalu

Peter si na živote v zahraničí váži to, že to tam funguje lepšie a jednoduchšie, ľudia sú milší, tolerantnejší, menej negatívni ako u nás na Slovensku. Aj na úradoch ide všetko akosi hladšie, vymenúva prednosti Dánska. Najväčší rozdiel vidí v správaní učiteľov na skúškach. Má pocit, že sú k svojim študentom omnoho ústretovejší a chcú ich na správne odpovede naviesť.

„Hneď po škole som začal robiť na univerzite, čo som časom nechal a zostal som rok nezamestnaný. Zo začiatku som sa uchádzal o prácu len s tým, že viem po anglicky, no na pohovory v mojej oblasti ma nepozývali. Tak som si dal pauzu a učil som sa dánčinu, až kým som nedosiahol level B2. Začal som posielať životopis aj na miesta, kde vyžadovali dánčinu.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

K Petrovmu prvému pohovoru v dánčine sa viaže vtipná príhoda. Predstavte si situáciu – skáčete s pivom v ruke na letnom festivale a vtom vám zvoní mobil. Dvíhate, ledva počujete, kto je na druhej strane a dozvedáte sa, že vás zajtra očakávajú na pohovore. Pivo ide bokom a voláte taxi, aby ste do rána boli fresh. „Ani to mi nepomohlo. Bol som taký vystresovaný, že ten pohovor trval tridsať minút a potom ma poslali domov,“ smeje sa.

Nakoniec si našiel prácu ako programátor v jednej geodetickej firme. „To bolo celkom odvážne, lebo programovať neviem, ale viem, čo je to geodézia. Zamestnali ma s tým, že programovať ma naučia. Minulý rok som prešiel do ďalšej firmy, kde robím IT konzultanta. Nikdy som nečakal, že budem pracovať v dánčine, no je to tu. Využívam však oba jazyky, pretože moji kolegovia sú Dáni, no v súkromí je môj okruh medzinárodný.“

Kde pracujú Levičania

Peter o návrate späť na Slovensko zatiaľ neuvažuje. Presvedčila by ho jedine dobrá pracovná ponuka, no aj tak by chcel byť vo väčšom meste než Levice.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pracoviskom pre mnohých Levičanov je jadrová elektráreň v Mochovciach. Platí to aj pre manželov Beátu a Ruda. „Pre Mochovce som sa zaúčal od strednej školy. Všetci doma rátali s tým, že tam budem pracovať. Ja som zo Zlatých Moraviec a Bejka z Topoľčianok a od elektrární sme dostali byt v Leviciach, sme v ňom doteraz. Nás zahraničie nelákalo, nie sme totiž jazykovo zdatní,“ smeje sa Rudo.

V Mochovciach počas roka pracuje aj ich 24-ročný syn Filip, no toto leto brigáduje v Nemecku. „Išiel to vyskúšať a ak sa mu zapáči, pravdepodobne tam zostane. Ešte nedal výpoveď, no je spokojný. Má oveľa lepší plat ako doma,“ vysvetľuje Beáta.

Výhody a nevýhody Levíc

Peter býva v Kodani na zdieľanom byte v centre mesta s ďalšími troma ľuďmi. Po príchode do Levíc si preto najviac užíva čvirikanie vtákov na záhrade a to, že nepočuje žiadne autá.

Pokoj a pocit bezpečia považujú za najväčší benefit viacerí Levičania, ktorých sme počas dňa oslovili.

„Osobne mám napriek všetkým negatívam Levice veľmi rada a je pravdepodobné, že tu zostanem žiť. Je to dobré mesto na život s rodinou a deťmi. Najradšej mám okraj mesta, kde to pripomína dedinu, no stále je na dosah mestský život,“ hovorí 21-ročná Agáta, ktorá za štúdiom dochádza do Banskej Bystrice a počas leta si privyrába v priemyselnom parku Géňa – ďalším významným zamestnávateľom v Leviciach.

SkryťVypnúť reklamu

Mladých ľudí chcú v meste udržať čo najviac, a preto mesto momentálne rokuje s potenciálnymi investormi o zámere vybudovať ďalšie obytné bloky s nájomnými bytmi.

Či sa im to podarí, uvidíme o pár rokov, no podľa posledných údajov z Levíc odchádza čoraz viac mladých do väčších miest a zahraničia. Možno sú medzi nimi ďalšie podobné príbehy, aký nám porozprával Peter.

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského, na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.

Jeho vznik finančne podporila Európska únia. Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Autor: Lucia Matejová

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Carlos Alcaraz.

S turnajom sa lúči aj maďarský tenista Fábián Marozsán.


TASR
Miroslav Benko (vpravo) spolu s Viktorom Pečovským.

Miroslav Benko oslavuje 50 rokov.


Danielle Collinsová.

Jej súperkou bude kazašská tenistka Jelena Rybakinová.


TASR
Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


SkryťZatvoriť reklamu