Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského, na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.
Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.
Presuňme sa spolu tesne za juhozápadné hranice Slovenska, do Hainburgu. Martina z Bratislavy by nikdy nepovedala, že skončí žiť v Rakúsku. „Po tom, ako som zmaturovala na gymnáziu, som si myslela, že týmto pre mňa nemčina skončila a už nikdy s ňou nebudem mať nič spoločné. Bola som rada, že konečne všetko zabudnem.“ Ako to už býva, život to zariadil inak.
Pozdravy s dôchodkyňou
Jej snom bolo Taliansko, prípadne anglicky hovoriace krajiny. Na univerzite študovala angličtinu a taliančinu a po skončení školy pracovala tri roky ako letuška v Bergame. A ako hovorí, svoju prácu milovala.
No Martina si našla manžela, ktorý pochádza z Rakúska, a preto bola napokon nútená oprášiť svoju stredoškolskú nemčinu. Na prvé mesiace za hranicami spomína ako na jedno z náročnejších období v živote. Zápasila s jazykovou bariérou aj osamelosťou.
Po odchode zo Slovenska bola na rizikovom tehotenstve, a tak bolo ešte ťažšie nadviazať kontakt s miestnymi. „Môj jediný kontakt s Rakúšanmi bol, že som sa pozdravila s nejakou tetou – dôchodkyňou, ktorá chodila pravidelne na tie isté prechádzky v tom istom čase ako ja,“ spomína s úsmevom na svoje začiatky.
Slovenský Hainburg
V Rakúsku ju dnes drží najmä jej dcéra. Aj keď sa Martina s rakúskym manželom nakoniec rozviedla, zostala tu žiť. Dcéra je druháčka na základnej škole a Martina nechcela, aby stratila kontakt s otcom, jeho rodinou a ani s nemčinou.
Priznáva, že je to dnes jediný dôvod prečo odchod z Rakúska neplánuje. Jediné sťahovanie, nad ktorým by uvažovala, ak by sa naskytla príležitosť, je do Viedne – občas jej totiž chýba pocit veľkého mesta.
V porovnaní s rakúskou metropolou je Hainburg mestečko. Má necelých šesťtisíc obyvateľov, zhruba pätinu z toho tvoria ľudia zo Slovenska. Našinci sa sem sťahujú aj kvôli dostupným cenám nehnuteľností. V Bratislave sú totiž byty a domy drahšie, a tak nastal boom bývania za blízkymi hranicami.
Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
Výhodou je aj to, že je to do hlavného mesta blízko. Hainburg sa od hraničného prechodu nachádza len osem kilometrov a do Bratislavy je to ešte raz toľko. Mnohí našinci si tak zvykli na to, že sú jednou nohou v Rakúsku, druhou na Slovensku. Bývajú za hranicami, ale pracujú v hlavnom meste. Toto je aj prípad Martiny.
V Bratislave pracuje na pozícii Innovation Coordinator – čo znamená, že koordinuje proces, aby sa nové produkty dostali do predajní. Aj keď kvôli korona kríze v posledných dvoch rokoch pracuje z domu – z pohodlia svojho rakúskeho bytu – na Slovensko cestuje takmer každý víkend. Stále udržiava kontakty s priateľmi aj rodinou. Dokonca aj zdravotné poistenie má slovenské.
V Rakúsku žije približne 35-tisíc Slovákov a Sloveniek, takže nie je ťažké na nich natrafiť. Dodnes sa Martina stretáva v Hainburgu prevažne so slovenskou komunitou, a tak smútok za domovom vôbec nepociťuje. „Zmenila sa mi adresa z jednej krajiny na druhú. Ale život sa mi nijako extra nezmenil, ako keď som bola napríklad v Taliansku,“ porovnáva svoje skúsenosti v zahraničí.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského, na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.
Jeho vznik finančne podporila Európska únia. Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.
Autor: Barbora Labudová
Beata
Balogová
