BRATISLAVA. Keď sa sčítavalo obyvateľstvo v roku 2011, používali sa na to ešte perá a vytlačené formuláre. Ľudia bežne preskakovali otázky a stávalo sa aj to, že rodičia vyplnili formulár za svoje už dospelé deti.
Často im pripísali rovnaké náboženské vyznanie, k akému sa sami hlásia. Sociológ Miroslav Tižík zo Slovenskej akadémie vied to považuje za jeden z dôvodov, prečo v roku 2021, keď sa prešlo na presnejšie elektronické sčítavanie, až dvojnásobne narástol počet ľudí, ktorí sa k žiadnemu náboženskému vyznaniu neprihlásili.
Nebol to však jediný dôvod. Slovensko sa nevyhlo trendu sekularizácie, ktorý prebieha v celom západnom svete. Viac ako polovica obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi a takmer štvrtina si pri sčítaní neuviedla žiadne vyznanie.
No v niektorých regiónoch sa už tento pomer začína otáčať. Napríklad v Bratislave dnes žije viac ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnej viere, než rímskokatolíkov, evanjelikov a gréckokatolíkov dohromady.
A podobne sekulárny ako Bratislava je aj Gemer.
Už za socializmu sa rýchlejšie sekularizovali banícke (ako Gemer) alebo silno industrializované oblasti, no humánny geograf Juraj Majo z Univerzity Komenského si všimol, že silná sekularizácia na Gemeri neprebieha len v mestách, ale aj na vidieku. A tento jav začal už v polovici minulého storočia.
Zrejme hlavným dôvodom je, že na Gemeri boli evanjelické bašty a práve evanjelici sa od svojej cirkvi za socializmu odkláňali rýchlejšie ako rímskokatolíci.
