BRATISLAVA. „Zásadným zlyhaním“ vlády zrejme pre prezidentku Zuzanu Čaputovú nebolo ani to, keď nedokázala v parlamente presadiť kľúčové zákony, aby Slovensko mohlo míňať stovky miliónov eur z európskeho plánu obnovy.
Ako „neprofesionálny“ zas nevyhodnotila moment, keď kabinet rozhodol o darovaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine bez toho, aby zverejnil právnu analýzu, že na to mal oprávnenie aj po strate dôvery parlamentu.
Prezidentka sa v januári rozhodla ponechať vo funkcii povereného premiéra Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, teraz Demokrati) a jeho ministrov. Varovala však, že Slovensko potrebuje do volieb „čo najprofesionálnejšie“ riadenie štátu. Dodala, že „v prípade zásadných zlyhaní vlády“ je kedykoľvek pripravená vymenovať úradnícku vládu podľa svojho výberu.
Hegerova vláda však stále úraduje.
Po tom, ako Národný bezpečnostný úrad upozornil, že prístup ministra vnútra Romana Mikulca z OĽaNO k tajným dokumentom NATO a Európskej únie bol možno nezákonný, však už Čaputová pripustila, že vláda sa možno dopustila vážneho zlyhania.
„Ak sa ukáže, že zákon bol porušený, je to jedna z možností, že pristúpim aj k vymenovaniu úradníckej vlády,“ povedala o zisteniach NBÚ. „Nechcem však predbiehať, najskôr sa musím oboznámiť s protokolom a počkať si na výsledky správneho konania.“
Mikulec vraj previerku k tajnostiam NATO nepotrebuje. Na čo je potom Naďovi? Čítajte Ovplyvniť rozhodovanie prezidentky môže aj zásadná pripomienka ministerstva financií, ktoré neodporúča vláde pokračovať v príprave výstavby nemocnice Rázsochy. Aj na tento projekt sú pritom viazané milióny eur z plánu obnovy.
Denník SME opísal tri scenáre, podľa ktorých sa prezidentka môže rozhodnúť, a ako do toho vstupuje jej vlastné rozhodnutie opäť kandidovať v prezidentských voľbách 2024.
