Viac ako polovica Slovákov a Sloveniek je potenciálne ohrozená zlou socio-ekonomickou situáciou a takmer polovica si nemôže dovoliť neočakávaný výdavok vo výške 400 eur. Ukazuje to nový prieskum Energetické profily slovenských domácností, ktorý s tímom československého výskumného Institutu 2050 robili TOMÁŠ CHABADA a JAN KRAJHANZL.
Prieskum rozdelil celé Slovensko na šesť energetických profilov. Tri z nich: chudobnejší obyvatelia miest, dedín a malomiest majú spoločný nízky príjem, odmietanie vojenskej pomoci Ukrajine a autá v priemere staršie ako 11 rokov. Padlo do nich spolu až 56 percent obyvateľov. V rozhovore pre denník SME výskumníci vysvetľujú, kto sú tieto skupiny a prečo je dôležité ich poznať.
Ľudí sa pýtali aj na ich postoj k demokracii či na podporu pomoci Ukrajine a tiež na známku, akú by dali politikom za riešenie ekonomickej krízy.
Aké systémové problémy výskum ukázal a aký odkaz dáva politikom?
Výskum Energetické profily slovenských domácností 2023 realizoval Institut 2050 na prelome januára a februára 2023 na celorepublikovej reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov dotazníkovým spôsobom.
V rozhovore sa dočítate:
- Kto sú domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť neočakávaný výdavok 400 Eur.
- Či je väčšina obyvateľov ohrozená energetickou chudobou.
- Prečo politici u ľudí prepadli v hodnotení, ako dobre riešili energetickú krízu.
- Aký je profil slovenských dôchodcov.
- Čo ukázali o Slovensku odpovede na otázky o demokracii a ochote vojensky pomáhať Ukrajine a ako korelujú s príjmom a ekonomickou situáciou domácností.
- Či môže energetická chudoba radikalizovať spoločnosť a či to hrozí Slovensku.
- Či sú dobre nastavené štátne dotačné schémy na obnovy domov.
- Ako osloviť ľudí na periférii a prečo je to dôležité.
Zisťovali ste, koľko ľudí by vedelo zvládnuť neočakávaný výdavok vo výške 400 eur. Prečo výsledky nie sú dobrá správa pre Slovensko?
Jan Krajhanzl: Malo by s tým problém 45 percent Slovákov a Sloveniek. Zdá sa mi to ako pomerne vysoké percento, keď si uvedomíme, čo všetko môže byť neočakávaný výdavok 400 eur.
Ukazuje to, že domácnostiam chýba disponibilná hotovosť, a keď sa im pokazí práčka či auto alebo prepadne strecha, zrazu to pre nich znamená výrazné sociálne ohrozenie. A to je neraz situácia, keď títo ľudia padajú do rôznych neférových pôžičiek. Sú to pritom aj ľudia, ktorí nemusia byť vyslovene chudobní, ako napríklad mladá rodina s hypotékou alebo vdova žijúca sama.
Tomáš Chabada: Najviac sa tento problém týka starších obyvateľov a ľudí s horším vzdelaním. Mimoriadny výdavok 400 eur si nevie dovoliť až 60 percent dôchodcov. Životná situácia týchto ľudí sa potom ďalej prekresľuje aj do ich postojov, keď v oveľa menšej miere sami seba považujú za demokratov či výraznejšie odmietajú vojenskú pomoc Ukrajine.
Váš prieskum zaradil každého obyvateľa Slovenska do jednej zo šiestich energetických skupín. Čo považujete za jeho najdôležitejšie zistenie?
Jan Krajhanzl: Jednak to, že veľkosť obce, kde ľudia žijú a ich príjem veľmi úzko súvisí s tým, čím doma vykurujú a koľko najazdia autom.
Zistili sme tiež, že postoje ľudí k demokracii a k vojenskej pomoci Ukrajine tiež súvisia s tým, čím vykurujú, aký majú príjem a kde žijú.
Prečo je práve toto zistenie zásadné?
Jan Krajhanzl: Keď vidíme, ako úzko sú tieto veci prepojené, vyzerá to zásadné z hľadiska budúcich riešení. Treba poznať životnú situáciu jednotlivých energetických skupín a snažiť sa im porozumieť, vrátane toho, prečo sa k niektorým veciam stavajú rezervovane.
Keď zrátame skupiny chudobnejších obyvateľov z vašich energetických profilov, je to spolu 56 percent. To sú ľudia ohrození energetickou chudobou?
Tomáš Chabada: Aby sme to vedeli povedať, musel by byť nás výskum nastavený inak a museli by sme mať aj dáta od dodávateľov energií. Vidíme ale, že zo šiestich skupín sú tri ohrozené horšou socio-ekonomickou, potenciálne aj energetickou situáciou.
Politici v hodnotení riešenia energetickej krízy prepadli. Viac ako polovica ľudí by ich oznámkovala známkou päť. Prečo to vidia tak radikálne, keď vláda zastropovala ceny energií pre domácnosti a zdvihnutie cien energií sa ich dotklo oveľa menej ako v iných európskych krajinách?
