BRATISLAVA. Pôrodnice v Snine, Kráľovskom Chlmci, Revúcej, Myjave a Partizánskom majú od nového roka zaniknúť.
Ide o pôrodnice, kde sa ročne narodí menej ako 400 detí. Pacientky budú presunuté do nemocníc v okolí.
Vyplýva to z výsledkov ďalšej fázy optimalizácie siete nemocníc, o ktorej na štvrtkovej tlačovej konferencii informoval štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič.
Pôrody presunú
Ministerstvo ubezpečilo, že okolité nemocnice deklarovali, že presunuté pôrody zvládnu. Pacientky z okolia Sniny budú prijímať nemocnice v Humennom, Vranove nad Topľou a Michalovciach. Z Kráľovského Chlmca sa pôrody presunú do Trebišova a Michaloviec.
Z Revúcej do Rožňavy a Rimavskej Soboty, z Myjavy do Skalice, Piešťan a Trenčína. Pacientky z Partizánskeho budú prijímať v Topoľčanoch a Bojniciach.
V prvej fáze rezort nemocnice rozdelil do piatich úrovní a určil základné povinné medicínske programy, ktoré musia v danej úrovni spĺňať. V druhej fáze ministerstvo rozhodlo o doplnkových programoch. Z celkovo 1075 požiadaných doplnkových programov nemocniciam schválil približne 77 percent.
Prihliadal pri tom na to, či sú schopné daný program poskytovať, či je po ňom dopyt, ale aj či spĺňajú personálne a materiálno-technické vybavenie na jeho poskytovanie. Podmienkou na zachovanie pôrodníc bolo, aby nemocnica vykonala minimálne 400 pôrodov ročne.
Komunikáciu chcú zlepšiť
Palkovič informoval, že nemocnice môžu žiadosti o doplnkové programy opätovne podávať do konca mája. "Všetky starosti, ktoré vznikli v regiónoch, budeme ďalej transformovať do adekvátnej odbornej komunikácie, ale budeme aj zohľadňovať niektoré špecifiká, ktoré vystali. Budeme pokračovať v hodnotení v ďalšom kole," povedal.
Avizuje, že rezort zdravotníctva v súvislosti s optimalizáciou nemocníc zefektívni komunikáciu. Deklaruje, že spoločne so zástupcami samosprávnych krajov a odborným tímom navštívi regióny alebo nemocnice, ktorých sa má presun poskytovania zdravotnej starostlivosti týkať. Dohodol sa tiež na pravidelných stretnutiach a posilnení komunikácie smerom k pacientom.
"Mimo osobnej intervencie budeme používať letákovú komunikáciu či internetové stránky," doplnil.
Palkovič ozrejmil, že v nadchádzajúcich dňoch nemocniciam zašlú rozhodnutia o doplnkových programoch. "Na základe štvrtkového stretnutia so zástupcami samosprávnych krajov bude pri každom rozhodnutí o neschválení doplnkového programu uvedené aj podrobné zdôvodnenie," dodal.
Reakcie krajov
Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič skonštatoval, že s výsledkami síce nie sú úplne spokojní, ale ide podľa neho o dobrý základ toho, aby typ a rozsah zdravotnej starostlivosti bol poskytovaný adekvátne.
Ocenil, že zástupcovia ministerstva zdravotníctva budú o doplnkových programoch komunikovať aj v teréne. Niektoré pripomienky je však podľa neho ešte potrebné doriešiť.
Vecnosť diskusie ocenil aj šéf Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. "Vidíme, že ministerstvo veľmi citlivo zvažovalo to, čo v regióne funguje, a veľmi citlivo zvažovalo aj celkovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. S drvivou väčšinou toho, čo ministerstvo zverejnilo, sa môžeme stotožniť," vyhlásil.
Poukázal, že zásadné pripomienky k rozsahu zdravotnej starostlivosti pretrvávajú v nemocniciach v Revúcej a Brezne. Víta však, že zástupcovia rezortu v tejto veci nemocnice navštívia.
Relatívnu spokojnosť s výsledkami ďalšej fázy optimalizácie siete nemocníc deklarovala aj predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. Najväčšie výhrady v rámci kraja majú podľa nej liptovská a žilinská nemocnica.
"Drobné veci sú všade, v Dolnom Kubíne im chýba jeden doplnkový program, ale ako bolo povedané, do mája máme možnosť požiadať opätovne a bude to prehodnotené," dodala.
