SME

Mníchov, Viedeň, Londýn, Melbourne. Slovensko sa na mape Tomáša nenachádza

Z Popradu odišiel, keď mal 18 rokov.

(Zdroj: Jacqueline Wales / Pixabay)

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka. Jeho vznik finančne podporila Európska únia.

Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Interaktívna verzia

Od Popradu po Melbourne

Mníchov. Tam sa začala jeho cestovateľská púť. Bolo to v podstate veľmi priamočiare rozhodnutie.

Tomáš navštevoval nemecké gymnázium v Poprade, a preto chcel naplno využiť nemeckú maturitu, ktorou ukončil štúdium. Mníchov si vybral kvôli univerzite, ktorá ponúka kvalitné študijné programy v oblasti biznisu a financií. Okrem iného, do Mníchova išli okrem Tomáša aj ďalší šiesti spolužiaci z gymnázia.

Svojich spolužiakov z gymnázia sa „nezbavil“ dodnes. Stretáva sa s nimi vo všetkých mestách, kam vycestuje. „To je tá výhoda bilingválneho gymnázia. Človek sa vždy s niekým niekde stretne,“ dodáva so smiechom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď skončil bakalársky stupeň štúdia v Mníchove, rozhodol sa vyskúšať si život vo…

… Viedni. Tam štyri roky pracoval ako finančný poradca pre firmy. „Vďaka slovenčine a češtine má človek vo Viedni istú výhodu, keďže nie málo biznisu zo Slovenska a Česka prechádza práve cez Viedeň,“ približuje svoje pracovné skúsenosti Tomáš. Aj keď kvalitu života vo Viedni hodnotí dodnes ako jednu z najlepších, s ktorými sa počas svojich ciest stretol, po pár rokoch ho zlákalo ďalšie európske mesto. Tentokrát to bol...

…Londýn. Dodnes jedno z jeho najobľúbenejších miest sveta. Na London Business School pokračoval v štúdiu, kde získal magisterský titul v oblasti financií. Avšak počas štúdia „ho opäť začali tlačiť topánky“, a tak sa vydal na študijný pobyt do ďalšej krajiny. Tentokrát to bol…

…Melbourne. Najväčšie a najrozmanitejšie austrálske mesto Tomáša nadchlo. Ak už kvôli ničomu inému, tak gastronómiou určite. Kulinárstvo patrí k jedným z jeho záľub, a preto počas svojich zahraničných ciest rád skúša nové bary, reštaurácie či kaviarne. A Melbourne rozhodne patrí k mestám, ktoré majú do kulinárstva čo ponúknuť. „Výborná ázijská kuchyňa, ale aj krčmy, ktoré čapujú Budvar,“ smeje sa Tomáš pri spomienkach na život v Melbourne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Aj keď mu mesto veľmi učarovalo, život v ňom by si predstaviť nevedel. „Je to už predsalen dosť ďaleko. A aj moji rodičia sa potešili, že som tam zostať nechcel,“ dodáva so smiechom Tomáš. Po medzizastávke v Melbourne prišiel na rad opäť…

…Londýn. Keď v britskej metropole skončil školu, rovno si našiel prácu. A dnes tu žije už osem rokov.

Ešte ho čaká… Nový Zéland

Aj keď má Londýn veľmi rád, je si vedomý, že dlhodobejší život v ňom ideálny nie je. Hlavne ak človek uvažuje nad založením si rodiny. Viedeň podľa jeho slov ponúka kúsok zo všetkého, a tak možno opäť jedného dňa zavedú jeho kroky k našim západným susedom.

Rád by však ešte na pár rokov vyskúšal život na Novom Zélande a potom sa znovu vrátiť do Európy. Absolvoval dokonca už zopár pohovorov, no pandémia mu plány prekazila.

Meniť krajiny a kolektív môže byť často náročné, no pre Tomáša nie. Vždy si vyberal veľké mestá, kde žije veľa cudzincov. „Najťažšie to bolo asi v Mníchove, ale to najmä preto, že to bolo prvýkrát. Každý ďalší posun som už mal nejakú tú skúsenosť s tým, ako sa pohybovať v komunite, ako nadväzovať kontakty,“ približuje Tomáš.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najjednoduchšie bolo preňho zvyknúť si na prostredie v Londýne, pretože takmer všetci študenti v jeho študijnom programe boli cudzinci. V meste žije približne 9,5 milióna ľudí z čoho 3,3 milióna sú ľudia z iných krajín sveta.

Na Slovensku žiť nechce

Avšak Slovensko sa na zozname krajín, kde by chcel žiť, nenachádza. „To, ako je momentálne nastavená celá krajina, politická aj spoločenská diskusia, je niečo, čo ma od návratu späť veľmi odrádza.“

Preto ani po 16 rokoch života v zahraničí mu Slovensko nechýba. Dodnes udržuje veľmi živý kontakt s domovinou aj napriek tomu, že žije viac ako 1 800 kilometrov od svojho rodného mesta.

Manželka síce pochádza z Ruska, ale plynule rozpráva po česky, a tak ich domácnosť funguje v slovensko-českej atmosfére. A tvoriť ju pomáhajú aj ďalšie veci: brat a spolužiak z gymnázia, ktorí obaja žijú v Londýne, časté návštevy rodičov či komunita Slovákov.

Dokonca iba kúsok od jeho bytu sa nachádza slovenská a česká reštaurácia. Ak teda zatúži po bryndzových haluškách, vyprážanom syre či sviečkovej – stačí mu zájsť pár metrov od bytu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Naša migrácia. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a Katedrou žurnalistiky FiF Univerzity Komenského, na základe sociologického prieskumu realizovaného s výskumnou agentúrou Krajinka.

Jeho vznik finančne podporila Európska únia. Interaktívnu verziu s množstvom ďalších textov, rozhovorov a iných materiálov nájdete na stránke www.sme.sk/nasamigracia.

Autor: Barbora Labudová

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu