Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Andrea Drínová.
Nerád to ukazujem, ale na Slovensku je 845 stredných škôl, kde je 200-tisíc žiakov. Tak veľa malých škôl nie je nikde inde na svete. Keby sme dostavali diaľnicu Košice - Bratislava, tak každých 633 metrov bude stredná škola, hovorí MÁRIO LELOVSKÝ, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.
Mário Lelovský
- od roku 2014 je viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov,
- pôsobí vo viacerých slovenských a medzinárodných inštitúciách v oblasti podpory a rozvoja IT sektora, digitálnych zručností, vzdelávania a podnikania,
- v roku 2017 bol zvolený za predsedu Výkonného výboru Digitálnej koalície SR.
Školskí odborári protestujú proti kurikulárnej reforme. Prekáža im širšie vzdelávanie v cykloch. Naďalej chcú samostatné vyučovacie predmety ako fyziku, chémiu či dejepis a trvajú na tom, aby vzdelávacie programy nevymedzovali len ciele, ale aj obsah vzdelávania. Podporujete kurikulárnu reformu?
My v zásade podporujeme akúkoľvek reformu, ktorá bude prinášať vyššiu kvalitu alebo lepšie prístupné vzdelávanie, pretože vo vzdelávacom systéme sme na tom biedne. Absolventi nie sú pripravení ani na trh práce a často ani na ďalšie štúdium. Takže, ak je reforma nastavená dobre, určite ju podporíme.
Volali sme po výrazne akčnejšej reforme vysokých škôl. Niečo sa opäť dostavilo, ale očakávali sme viac.
Zosekalo sa to pre odpor rektorov a vysokých škôl. Od septembra sa však má spúšťať už pilotná verzia kurikulárnej reformy na niekoľkých desiatkach škôl. Vyzerá to, že to bude na nejaké vyučovacie cykly, má sa učiť akoby v kontexte – nie iba fyzika a nejaké vzorce, ale napríklad vesmír ako celok. Je to podľa vás dobrý nápad?
Všetko sa mení a je dobré, že dochádza aj k zmene obsahu vzdelávacieho procesu na základných školách, čo je kurikulum. Veľmi nás však mrzí, že sa vôbec neriešila sieť škôl, lebo jedna vec je obsah a druhá forma. Teda nielen to, čo sa učíte, ale kde a ako sa to učíte.
Mnohé deti stále chodia do príliš maličkých škôl, ktorých kvalita je veľmi otázna. Preto nám prekáža, že sa nespustila reforma siete škôl. Pri tom obrovskom množstve malých škôl a neefektívne využitých zdrojoch veľmi ťažko zabezpečíte nejakú kvalitu.
Vidíme to dnes, chce sa veľa hodín telocviku, ale nie sú učebnice na telocvik, a nie sú ani telocvične. Je to problém.
K tomu kurikulu - je to také slovenské. Doteraz sme mali dva stupne, prvý a druhý. Teraz sú tri cykly, ale stále ide o deväť rokov.
Myšlienka rozdeliť to na tri trojročné cykly nie je zlá. Ide o snahu dať väčšiu šancu a príležitosť učiteľom, aby v konkrétnom kurikulu sami rozhodovali o výučbe podľa toho, ako napredujú deti a ako sú pripravení sami učitelia.
Ak sa to odučí a zabezpečí sa, aby sa informácie, ale aj znalosti dostali k žiakom, tak je to okej. Toto považujem skôr za vonkajší znak reformy.
Zatiaľ ani väčšina pedagogických fakúlt neučí iným spôsobom, aby učiteľov pripravila. Nejdeme opäť robiť nejakú zmenu, ale len tak trochu?
Vyzerá to tak. Ako zamestnávatelia sme prvýkrát vôbec zasadli v niektorých komisiách. Ja som sedel dva roky v subkomisii informatika, kolega v subkomisii matematika.
Snažili sme sa tam priniesť aj pohľad zvonku a presviedčať kolegov z prevažne akademickej pôdy, čo iné by ešte bolo vhodné. Pravda však je, že sa táto práca zamerala len na obsah.
Očakáva sa, že sa učitelia budú pripravovať v regionálnych centrách. Má ich byť 40 a učitelia majú prejsť náročnými a obsažnými školeniami a prevzdelaním, aby mohli učiť to nové kurikulum.
My sme očakávali, že si povieme niečo viac aj o forme vzdelávania, lebo cez pandémiu sme videli, že 50 percent učiteľov sa vôbec počítača nedotklo a žiadne online dištančné vzdelávanie nebolo. Postupne sa to zlepšovalo, ale aj doba ide ďalej.
Takže áno, ak máme mať kvalitné kurikulum, musíme mať kvalitné školy a vzdelaných a pripravených pedagógov. Zatiaľ nevnímame, že by tieto dva kroky išli spolu.
