V lete sme svedkami dlhotrvajúcich súch a vysychania riek. Voda z prívalových dažďov ničí rieky a spôsobuje záplavy. „Mali by sme však prijať lepšiu legislatívu, ktorá sa týka urbanizovaných území a zrážkovej vody. Tá nepatrí do kanalizácie,“ hovorí v rozhovore ekologička MARTINA PAULÍKOVÁ, ktorá pracuje pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF) a špecializuje sa na povrchové vody. Je tiež držiteľkou ocenenia Biela vrana za záchranu údolia Slatiny a obce Slatinka pred zaplavením priehradou.
Už pár rokov za sebou trpia niektoré oblasti na Slovensku v letných mesiacoch suchom. Z laického pohľadu to vnímame tak, že málo prší. Platí, že máme na Slovensku nedostatok zrážok a čo stojí za dlhotrvajúcimi suchami?
Existuje niekoľko vysvetlení a modelov, ale väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že je za tým zmena klímy spolu s nevhodnými spôsobmi hospodárenia v lesoch, na poľnohospodárskej pôde aj v urbanizovanej krajine.
Zmeny sú rýchle a pristihli nás nepripravených. Zatiaľ na Slovensku nemáme dramatické poklesy zrážok, ale veľmi sa mení ich rozloženie v čase a priestore. Predtým sme boli zvyknutí, že pršalo dva týždne v kuse a potichučky.
Dnes príde búrka alebo intenzívny dážď, ktorý spadne na jednom území, spláchne dedinku a vo vedľajšom údolí nespadne ani kvapka. Máme dlhé obdobia bez zrážok, a potom to všetko zrazu naraz spadne.
Prečo je táto nerovnováha problémom?
Desiatky rokov sme „robili na tom, aby bola krajina prispôsobená na rýchle odvedenie nadbytočnej vody. A preto aj po intenzívnej zrážke nastáva už o pár dní opäť sucho.
Vlani bolo tak málo vody, že niektoré vodné toky boli vyschnuté. Bohužiaľ, je pravdepodobné, že vysychanie riek budú naše deti už brať ako relatívne bežnú vec.
Klímu asi hneď nezmeníme, ale sú nejaké možnosti, ako by sme následky tejto nerovnováhy zmiernili?
Musí to byť kombinácia rôznych opatrení. A mali by ísť ruka v ruke s tými na zníženie emisií CO2 a iných skleníkových plynov. Nezachránia nás napríklad len hrádzky, ani to, ak by sme na poľnohospodárskej pôde len neorali.
