BRUSEL. Slovensko podľa Európskej komisie účinne nerieši problém segregácie rómskych detí v školách.
Komisia kvôli tomu podala žalobu na Súdny dvor Európskej únie.
Pokroky sú nedostatočné
Slovensko síce uskutočnilo viacero legislatívnych reforiem a snaží sa o začleňovanie Rómov, ale pokroky sú nedostatočné, uviedla v stredu vo vyhlásení komisia.
Podľa dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (Demokrati) praktické riešenie problému presahuje jedno volebné obdobie.
"Pravidlá EÚ o rasovej rovnosti prísne zakazujú diskrimináciu na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života, vrátane vzdelávania. Na Slovensku sú však rómske deti často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Aj mnoho rómskych detí, ktoré sú súčasťou hlavného vzdelávacieho prúdu, je často segregovaných v oddelených triedach alebo školách, " uviedla komisia.
EÚ príslušnú smernicu prijala v roku 2000, situácii na Slovensku sa komisia začala venovať v roku 2015 a v roku 2019 mu poslala odôvodnené stanovisko. Slovensko síce odvtedy podľa komisie pokročilo, ale nedostatočne, a tak nasleduje žaloba.
Pri problémoch s ukrajinským obilím nepočkali na Úniu. Po Maďarsku a Poľsku zakázalo dovoz aj Slovensko Čítajte "Je to dôsledok, toho, že sa s tým roky nič nerobilo. Toto je problém, ktorý tu pretrváva od vzniku Slovenskej republiky. Ten problém tu je, intenzívne na tom pracujeme,“ povedal novinárom Heger.
Podľa neho možno čakať pri praktickom riešení celej záležitosti výraznejší posun o desať či 20 rokov.
Názor komisie potvrdil aj nedávny prieskum Agentúry EÚ pre základné práva. Na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych detí od šesť do 15 rokov školy, kde sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia, čo je o päť percentuálnych bodov viac ako v roku 2016. Slovensko sa tak stalo členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní.
Spolu s Portugalskom sme meškali s platbami
Slovensko žaluje komisia ešte v inej záležitosti. V tomto prípade sa previnilo aj Portugalsko. Obe krajiny podľa Európskej komisie nesprávne uplatňovali pravidlá únijnej smernice o oneskorených platbách. O veci rozhodne Súdny dvor Európskej únie.
Oneskorené platby majú negatívny vplyv na podniky, pretože znižujú ich likviditu. To brzdí rast, znemožňuje budovanie odolnosti a môže brániť snahám o prechod na ekologickejší spôsob fungovania s väčším dôrazom na digitalizáciu, uvádza komisia.
V prípade Slovenska sa komisia obracia na Súdny dvor kvôli výrazným oneskoreniam, ktoré vykazujú pri platbách svojim dodávateľom verejnej nemocnice. Značné oneskorenia v platbách zo strany verejných nemocníc obmedzujú konkurencieschopnosť a odolnosť podnikov pôsobiacich v odvetví zdravotnej starostlivosti, najmä malých a stredných podnikov.
V čase pandémie covidu-19 hrali pritom tieto podniky kľúčovú úlohu pri udržiavaní prevádzky nemocníc, pripomína únijná exekutíva.
Pokiaľ ide o Portugalsko, komisia sa obracia na Súdny dvor z dôvodu oneskorených platieb na niekoľkých úrovniach verejnej správy.
Členské štáty majú osobitnú povinnosť zabezpečiť, aby orgány verejnej správy včas platili za tovary a služby, ktoré si obstarávajú, zdôrazňuje komisia. Teraz preto zriaďuje európske stredisko na monitorovanie platieb v obchodných transakciách.
