BRATISLAVA. Kamila sa narodila v roku 1948. Už ako osemnásťročná pracovala na Magistráte hlavného mesta Prahy a neskôr sa zúčastnila aj na súťaži Správne dievča.
„Bola to perfektná príležitosť zamaskovať, že som na dievčatá," vysvetľovala. "Keď sa niečo volalo „dokonalé dievča“ alebo malo niečo podobné v názve, pomyslela som si: ponáhľaj sa, to je opäť skvelé, budeš mať alibi. Celý národ to sledoval,“ uviedla Kamila v rozhovore s českou sociologičkou Věrou Sokolovou, ktorá sa v knihe Queer Encounters with Communist Power (Queer ľudia a ich stretnutia s komunistickou mocou) zaoberala životom LGBTI+ ľudí počas socializmu.
Kamila skončila v celonárodnom kole na druhom mieste. Jej účasť v šou bola maskovacou stratégiou. V práci ani v rodine totiž nikto nevedel o jej sexuálnej orientácii. A predpokladala, že nikomu by ani nezišlo na um, že žena s ambíciou stať sa dokonalým dievčaťom so všetkým, čo k tomu v socialistickom Československu patrilo, by mohla byť lesba.
Ako konštatuje Sokolová, účasťou v súťaži si mladá žena zabezpečila, že jej "správnu", teda väčšinovú orientáciu či identitu nik nespochybňoval.
Radšej povesť prostitútky ako lesby
Ďalšia kamufláž čakala Kamilu v práci. „Buď ste mali sex so šéfom, potom dobrý plat a podmienky, alebo vás vyhodili za tú najmenšiu vec. Všetci to sledovali (sexuálnu orientáciu) mimoriadne opatrne. Takže v práci som radšej mala povesť prostitútky, než aby o mne niekto vedel, že som na dievčatá. Celý čas som bola v lone šoférov, flirtovala som so šéfmi (komunistickej) strany. Bola som najväčšou koketou v meste. Ale fungovalo to,“ spomína Kamila.
V práci bol predpísaný aj prísny dress code. Žiadne nohavice. Ženy museli nosiť len sukne alebo šaty. Oboje Kamila nenávidela, no zároveň jej to pomohlo zapadnúť medzi heterosexuálne kolegyne. Navyše mala šťastie, že jej rakúska priateľka bola krajčírka, takže vždy vyzerala ako z módneho časopisu.
„Všetky ostatné ženy v práci mi závideli môj štýl. A kto by sa potom odvážil spochybňovať moju sexualitu, keď sa pozeral na najlepšiu zo všetkých?“ pokračovala Kamila.
V článku sa dozviete:
- Ako bola vnímaná ženská homosexualita,
- Aký bol rozdiel v trestaní ženskej homosexuality počas prvej Československej republiky,
- Aký bol život lesieb počas socializmu,
- Ako sa lesby vyrovnávali s postojmi spoločnosti,
- Prečo bola ženská homosexualita viac prehliadaná, ako mužská.
Počas socializmu totiž panovala predstava, že homosexuálne ženy vyzerajú mužnejšie a homosexuálni muži zženštilo.
„Keďže sa o homosexualite vo verejnej diskusii nehovorilo a nebola prijatá ako viditeľne prítomná v socialistickej spoločnosti, vytvoril sa tak logický predpoklad, že človek ‚to‘ uvidí a rozpozná, keď sa s ‚tým‘ stretne,“ konštatovala v knihe Sokolová.
Preto podľa sociologičky dávala Kamila taký dôraz na „správne“ oblečenie.
Majiteľ Teplárne: Musíme prestať so slovenským fatalizmom a akýmsi odovzdaním sa osudu Čítajte Neboli to len kamarátky
Hoci nebola ženská homosexualita počas socializmu viditeľná, a bola viac prehliadaná ako mužská, existovala.
Kedysi však bola vnímaná napríklad aj ako ženská túžba po romantike. Dôverné priateľstvá medzi ženami spoločnosť tolerovala, dokonca aj vrátane písania vášnivých listov.
