Voda stále stúpa. Blíži sa k chalupám. Pod hladinou už zmizli lúky, vychodené, dobre známe cesty. Kedysi tu bol čulý život, v piatich dedinách žili tisíce ľudí. Teraz zostáva len pár posledných, až do poslednej chvíle. Aj keď voda už zatápa schody do chalupy a plazí sa k dverám.
Vojaci rozstrieľajú a rabujú kostoly, násilím berú do člnov tých, čo nechceli odísť. Niektorí vzdorujú. Dve tetušky objímajú starobylé lipy, tuho sa držia ich kmeňov.
Píše sa rok 1953, vládne komunizmus a v mene svetlých zajtrajškov sa nehľadí na niečo také ako osobné pocity a ľudská bolesť.
Od spustenia Oravskej priehrady v týchto dňoch ubehne 70 rokov. Za obeť národnému záujmu museli padnúť súdržné komunity, vysídlenci sa roztrúsili do množstva lokalít po celej republike, narážali na predsudky a pocity vykorenenosti.
Dôvodom bolo zlepšiť protipovodňovú ochranu a súčasne zaistiť výrobu elektrickej energie. Dnes priehradu prezývajú Oravské more a slúži množstvu rekreantov. Tí netušia, že pod hladinou ležia pozostatky minulosti nútene vysídlených, ktorých osudy sa desaťročia z príbehu vytesňovali.
Vytápali nás ako potkany
"Teta nechcela odísť, to ju museli nútiť, vojaci ich museli ísť vysťahovať, aj žandári tam boli, bola to hrôza, čo sa vtedy robilo, jednoducho odomkli domy a brali nábytok... Vytápali nás ako potkany. Je to kruté, je to ťažké, ale je to tak. Mnohí do poslednej chvíle neverili, že naozaj budú musieť odísť... Starký nadávať nenadával, smutný bol, museli ho násilím vysťahovať, museli ho odviezť... A tí, čo sa odsťahovali prv, to ťažko prežívali, keď sa vrátili. Jedna, keď videla svoj dom, tak kľakla na tú cestu a bozkávala ju, chudina, a potom, že nevedela si na novom zvyknúť a že si vraj čosi zrobila. A pobožná žena..."
Autentické svedectvá zaznamenávajú fakty, o ktorých sa počas komunizmu nemohlo nahlas hovoriť. Nezapadali totiž do budovateľského príbehu Oravskej priehrady.
Slaničania na ulici na vyšnom konci, miestny poštár má bicykel. (zdroj: Archív Marián Grigeľ st.)Známe vodné dielo na severe Slovenska, najväčšiu a najobjemnejšiu priehradu, projektovali a stavali cez niekoľko režimov, má viacero technických superlatívov, súčasne zabezpečuje ochranu pred povodňami, je významným výrobcom elektriny aj navštevovanou turistickou lokalitou.
Odvrátenou stranou sú príbehy vysídlencov, trpké osudy a roztrhané vzťahy, depresie a traumy, tragédie aj samovraždy.
